V Grochových básňach má svoju váhu a svoju tvár každé slovo. Teraz napísal knihu pre (svoje) deti. Sedem príbehov psíka Tuláčika a dievčatka Kláry - príbehov o najdôležitejších veciach v živote. Teda o láske, domove, sláve, zhone a hľadaní. Je to knižka pre deti, ktoré sa práve naučili čítať, no poteší aj dospelého. Sú v nej výborné ilustrácie Ľuboslava Paľa a celá knižka je ešte k tomu aj príjemná na dotyk a pre oko. Takto ju predstavuje Juraj Kušnierik z bratislavského Artfora.

Kniha poskytuje komplexný pohľad na problematiku sexuálnych deviácií (napríklad voyerizmu, exhibicionizmu, pedofílie, fetišizmu a ďalších), zaoberá sa ich klasifikáciou, vznikom, diagnostikou a liečením.

Autorka, podobne ako ostatní autori zapojení do projektu edície Váhy, opiera svoje písanie o diele Dušana Dušeka najmä o vlastný, autentický zážitok z čítania jeho prác. Vychádza zo slovníkových charakteristík Dušekovho diela, rešpektuje prozaikovu pozíciu v slovenskej literatúre, všíma si jeho vlastné hovorenie o písaní a o literatúre. Vzápätí prechádza k analýzam a interpretácii textov, filmových scenárov a ich realizácií a osvedčuje svoju kompetenciu vnímavej čitateľky a skúsenej literárnej kritičky.

Ferenc Ardamica, rodák z Lučenca, ktorý svoje mesto neopustil ani po roku 1968, keď sa pre svoje postoje stal obeťou tvrdých represálií, napísal a vydal zatiaľ deväť kníh v maďarčine. Bez problémov však túto svoju prózu preložil do slovenčiny, prvý raz vyšla vo vydavateľstve Madách v roku 1989. Knihu začal písať v čase nástupu normalizácie, zrela teda takmer dvadsať rokov. Realistický základ opisu malého mesta, periférie spoločnosti a charakterov dotvára anekdotický, niekedy baladický, inokedy groteskný a absurdný štýl spracovania. O ústrednej poviedke, podľa ktorej je pomenovaná zbierka, napísal maďarský kritik Tamás Tarján: „Keby ju napísal Hrabal, Menzel by z nej urobil film.“

Po iniciačných textoch Vasilija Kandinského či Paula Kleea vydala Triáda texty holandského maliara Pieta Mondriana. Sú príkladom snahy dať modernému umeniu po rokoch vzbury opäť „objektívne pravidlá“, ale aj úsilie získať verejnosť pre akceptovanie abstraktnej, teda bezpredmetnej maľby, ktorá sa často stávala pre divákov nepochopiteľná.

Andrew Douglas je jedným zo spoločníkov organizácie, ktorá sa zaoberá pomocou rodinám unesených obetí. Aj v prípade únosu dcéry bohatého talianskeho obchodníka úzko spolupracuje s políciou. Niet pochýb, že hrôzostrašný zážitok Alessie Cenciovej má veľa styčných bodov so zmiznutím ďalších dvoch ľudí. A keďže knižku napísal práve Dick Francis, jeho hrdina si musí získať aj sympatie mladej a peknej - ako inak - džokejky.