FOTO - ČTK

Dlhý zástup stoviek ľudí sa točí okolo lesnatého úbočia a pomaly vystupuje na najposvätnejšiu českú horu Říp. Na čele vlastencov kráčajú politickí vodcovia, aby - tu hore, odkiaľ Praotec Čech prvýkrát pozrel na zem, predniesli svoje plamenné prejavy k masám.

Súčasná vládna sociálna demokracia sa tak tri mesiace pred parlamentnými voľbami pevne chopila národoveckej zástavy. Autobusmi pozvážala z celého Česka svojich priaznivcov a v nedeľu za asistencie televíznych kamier obnovila storočnú tradíciu.

Už týždeň sa internetové stránky ČSSD otvárajú s názorom predsedu strany Vladimíra Špidlu o povojnovom odsune sudetských Nemcov. Hneď pod ním vytiahol do boja s germánskymi vlastníkmi českej tlače donedávna voľnomyšlienkársky minister kultúry Pavel Dostál. Oznamuje, že vláda zaplatí urýchlenie vydania brožúry od renomovaných historikov a právnikov o tom, ako to s tzv. Benešovými dekrétmi je.

Sociálni demokrati však nie sú sami. Občianskym demokratom sa už vyše roka dostáva mediálna kritika za odmeraný vzťah k európskej integrácii a dnes ich predseda Václav Klaus predstavuje ťažisko volebného programu: „ODS volí české národné záujmy.“ Len opozičná Koalícia je trocha zdržanlivejšia, no nenachádza žiadnu vierohodnú alternatívu, a tak sa naďalej v preferenciách prepadá.

Zatiaľ sa pri hraniciach objavujú provokačné plagáty, hlásajúce, že Sudety budú opäť nemecké. Po dlhých desaťročiach tak v Čechách vzplanuli národné vášne.

V Prahe sa nikto nepýta, kde sa zrazu objavil taký vyhrotený nacionalizmus. Ešte koncom roka sa zdalo, že hlavnou témou júnových volieb bude postoj strán k vstupu do EÚ. Po pretrvávajúcej protitemelínskej hystérii v Rakúsku, tlaku sudetských Nemcov na zrušenie tzv. Benešových dekrétov a po kontroverzných výrokoch premiéra Miloša Zemana došlo k radikálnej zmene stratégie naprieč celým politickým spektrom.

Príčina súčasného diania pod Řípom bude však oveľa hlbšia než len obyčajná reakcia na ostrejšie lakte spoza hraníc. Pretrvávajúci komplex z veľkého suseda a trauma druhej svetovej vojny neumožňuje českej spoločnosti kriticky hodnotiť i vlastnú minulosť a tým zaujať dostatočne vecný postoj. Paradoxne sú však súčasné nacionalistické programy rovnako náhradou za neujasnenú a zlyhávajúcu zahraničnú politiku Prahy od samotného vzniku Českej republiky. Kým bývalý minister zahraničných vecí Josef Zieleniec jej okrem vstupu do NATO vyhradil formálne ekonomický rozmer, jeho nástupca a súčasný šéf diplomacie Jan Kavan diplomaciu prakticky zúžil na integráciu do EÚ. Preslávená neschopnosť konsenzu a jednotnej zahraničnej politiky medzi českými stranami po roky nedovoľovala takmer spomenúť pojem národný záujem, navyše ho aj definovať. Keď sa zrazu ukázalo, že dlhoročná práca sudetskej loby v Európskom parlamente prináša svoje plody, vyšlo najavo ako veľmi je česká politika nepripravená. Bolo by pomýlené predikovať, že po voľbách v stredoeurópskych krajinách sa situácia samovoľne upokojí a vlna nielen českého nacionalizmu celkom opadne. Problémy už sú na stole.

PRE SME - MARTIN ČAREK, Praha