Zdá sa veľmi nepravdepodobné, že by Ariel Šaron stihol stiahnuť vojská z obsadených palestínskych miest do dnešného príletu Colina Powella do horúcej oblasti. Izraelského premiéra vyzval na tento krok sám prezident George Bush, no Šaron sa vyjadril, že v tvrdej vojenskej akcii bude pokračovať dovtedy, pokým kompletne nevykorení „teroristickú infraštruktúru“. Pre Ameriku sa tak stáva Šaron tvrdým orieškom, lebo svojím postojom sťažuje na rýchlo ukovanú novú stratégiu proti regiónu. Tú sa pokúsil Bush dať pod strechu spolu s britským premiérom Tony Blairom počas víkendu na Bushovom texaskom ranči.
Stiahnutie vojsk a prílet ministra zahraničia Powella má byť významnou šancou na ukontrolovanie nebezpečných pomerov. Pravdaže, ani stiahnutie izraelskej armády, ani prílet samotného šéfa americkej diplomacie nie sú vonkoncom zárukou, že sa v najbližších dňoch čosi zásadne zmení. Tretím článkom v reťazi je totiž Jásir Arafat. Aj keď je izolovaný vo svojom sídle v Ramalláhu, je zrejmé, že ešte stále má vplyv aspoň na niektoré skupiny, no najmä na celkový palestínsky postoj. Dosiaľ totiž neurobil zásadný krok a jeho nejestvovanie mu vyčíta aj George Bush. Od Arafata sa očakáva, že vyzve Palestínčanov, aby zastavili samovražedné atentáty na Izraelčanov. No v arabčine! Arafat dosiaľ práve v rodnom jazyku nič také neurobil. Keď sa stretával so zahraničnými novinármi, vyzýval síce palestínske odbojové formácie, aby samovražedný teror zastavili, ale zakaždým to vravel iba po anglicky. „Je zrejmé, že Jásir Arafat ako vodca Palestínčanov zlyhal,“ povedal Bush na tlačovej konferencii za prítomnosti Tonyho Blaira. Lenže napriek tomu predstavuje zatiaľ jedinú autoritu, ktorú môže väčšina Palestínčanov brať do úvahy. Stále je prezidentom palestínskej samosprávy a aj možným prvým prezidentom nezávislého Palestínskeho štátu, ktorého základy môžu vyrásť aj zo súčasnej tragédie. Colin Powell sa však ocitne vo veľmi ťažkej pozícii. Sotva je totiž v jeho silách či v diplomatických schopnostiach, aby pomery jednou okružnou návštevou Blízkeho východu zmrazil na prijateľnú teplotu. Aj keď na druhej strane je jeho príchod signálom, že Amerika si konečne a zrejme naplno uvedomila cenu jedného z najzraniteľnejších regiónov pre celkovú bezpečnosť súčasného sveta.
MICHAL HAVRAN
