Zbraň ale zlyhala a naopak Holubov spolujazdec a známy košický klenotník Turek Zekira A. začal paľbu z pištole na útočníkov. Ak by trafil, celkom slušný počet mafiánskych životov by neskončilo na improvizovaných popraviskách. Motocykel totiž riadil neskôr už povestný kat podsvetia - Lojzo Čistič, občianskym menom Alojz Kromka.
Motocykel zn. Honda sa našiel neskôr odstavený za diskoklubom Iskra. Na mieste činu ostal mobil jedného z posádky motocykla. Útok na benzínovej pumpe však Holub na Políciu vôbec neohlásil, aj keď sa to stalo za bieleho dňa a použitie zbrane na takom frekventovanom mieste sa nedalo prehliadnuť.
Odveta prišla len o pár hodín. Svoji svojich poznajú. Nasledujúcu noc našla polícia v prešovskom okrese na Branisku vyhorenú Audi 8. Patrila Čističovi, ale aby to nebolo málo, súčasne pri Drienovskej Novej Vsi našli aj telo Čističovho brata Jána Kromku. Vrahovia ho zviazali, zastrelili a nakoniec podpálili. Duel sa začal.
Obhliadku hrozného činu vykonala polícia v stredu ráno. A už v stredu o ôsmej hodine večer, 24. septembra 1997, mala opäť prácu. Tentoraz v Bratislave kam prišiel Holub so svojím verným druhom Štefanom Fabianom zvaným Fabo.
Išli si pre Čističa. Toho im totiž sľúbil vydať nikto iný než údajný boss všetkých bossov Mikuláš Černák. Presnejšie povedané, k tomu, aby sa stal naozaj najvyšším mafiánom s absolútnou autoritou mu bránila existencia silného a sebaistého košického bossa Holuba, ktorého ani nenapadlo sa podriaďovať.
Do hotela Danube prichádzali pôvodne štyria - Holub a jeho traja pobočníci Fabián, Kolárik a Borža. Poslední dvaja ale na miesto činu nedorazili. Prvého, nie náhodou, čosi zdržalo ešte doma - už vtedy vsadil na víťaza a tak bez rozpakov prebehol k Černákovi, lebo vedel presný scenár ďalších hodín a dní (Holub ešte žil a predsa už bol Kolárik vybraný za jeho náhradu).
Boržu už pred hotelom zabavili Černákovi ľudia. Holub sa tak ocitol v spoločnosti Černáka len so svojím najvernejším pobočníkom. Černák sa na túto príležitosť obliekol do nápadne svetlého obleku. Zakrátko, tesne pred 20:00 hod., vstúpil do hotela aj Čistič. Na jeho tvár si Borža postávajúci pred hotelom spomenul aj po rokoch.
Keď Čistič vychádzal, na zemi v hotelovom bare Amadeus ležal mŕtvy Fabo a ťažko ranený Holub. Po akcii sa našli štyri pištole kalibru 9 mm - jedna pri mŕtvom, jedna pri ranenom, jedna ležala v boxe baru pri vestibule a jednu mal pri sebe zadržaný svedok, teda zrejme Černák.
V tom čase sa v hoteli Danube konala aj záverečná party Medzinárodného festivalu Forum 97. Stovky jej účastníkov do hodovnej sály pohotovo presmerovali bočným vchodom. Vonku zatiaľ hodovala smrť. A to údajne aj za mlčanlivej asistencie mužov, ktorých platila SIS. Vražedný strelec odišiel pokojným krokom a nikto sa ho nepokúšal zadržať.
Ešte rana istoty
Holuba previezli do Nemocnice s poliklinikou akademika Ladislava Dérera na Kramáre so strelnými poraneniami z minimálne troch projektilov do tváre, brucha a ľavého ramena. Vzápätí sa podrobil operácii.
Hneď na druhý deň sa k Robertovi Holubovi dostavil jeho advokát s ochrankou, ale tú Polícia odmietla s tým, že ochranu ťažko raneného zabezpečí sama. Podľa očitých svedkov okolo nemocnice stále premávali luxusné autá s košickými značkami s už napohľad tvrdými chlapíkmi. Ale ich bossovi ani to nepomohlo. Po streľbe na benzínke a v hoteli Danube išiel vrah do tretice už na isto.
Keď už bol Holub z lekárskeho hľadiska mimo ohrozenia života dorazil ho priamo pod „ochranou" Polície v jeho nemocničnej izbe neznámy strelec. Ten 5. októbra o 1:57 ráno na anestéziologicko-resuscitačnom oddelení zastrelil cez okno Róberta H. samopalom vybaveným tlmičom.
Strelca zahliadli sestričky nočnej služby, ktoré v tej chvíli fajčili v okne na dohľad. Páchateľ za pomoci prineseného hliníkového vysúvacieho rebríka s celkovou dĺžkou 6 metrov najskôr vyšiel na strechu hlavného vchodu kliniky a nadväzne za použitia toho istého rebríka vyšiel na strechu dvojposchodovej budovy polikliniky. Tam využil bezprostrednú blízkosť strechy od okna izby, v ktorej ležal ranený Holub, a zo vzdialenosti asi troch metrov opakovane na neho vystrelil cez zatvorené okno, za ktorým bol zatiahnutý záves.
Holub bol v miestnosti sám a svietilo v nej malé svetlo, medzi závesom a parapetom však bola asi 15 cm široká štrbina. Vrah teda zrejme videl na svoj ešte živý terč. Preto viackrát zasiahol vlasovú a tvárovú časť hlavy obete. Holub v tom čase ležal bezvládne na posteli tvárou k oknu a bol napojený na prístroje. Lebku mal tak tvrdú, že ju neprestrelili ani tieto guľky. Zomrel na šok z mnohopočetných zranení.
Za dverami pritom stáli príslušníci Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I., ktorí si nič nevšimli. Páchateľ na streche zanechal zbraň - samopal juhoslovanskej výroby kalibru 9 mm so zásobníkom a tlmičom, 24 prázdnych vystrelených nábojníc, kuklu a rebrík.
Po streľbe opustil miesto činu príchodovou trasou, po rebríku sa spustil na strechu, z ktorej zoskočil na zaparkované auto, ktorého majiteľom bol pracovník strážnej služby. Vrah ušiel z miesta činu v aute nezistenej značky a farby, pravdepodobne však išlo o motorové vozidlu typu kombi, ktoré malo na streche označenie Taxi. Auto podľa svedkov pokračovalo v ceste z Kramárov na Patrónku...
Pomsta bez konca
Boss odchádza z tohto sveta málokedy sám. Počas tých dní sa určite necítili bezpeční ani rodinní príslušníci majiteľa Evelynu. Veď už v noci na štvrtok 2. októbra 1997 vtrhli do bytu na Kustrovej ulici v Košiciach, ktorý patril sestre Róberta Holuba, pištoľníci.
Išli po Holubovom bratovi Jozefovi. Ale ten stihol vyskočiť oknom a tak strelci našli len 23-ročného Petra Klešča zo Spišských Vlách, blízkeho komplica popradského bossa Milana Reichela, ktorý sa už vtedy skrýval pred spravodlivosťou. Ale aj Klešč bol vítaný terč. On totiž mal vylákať Čističovho brata na miesto popravy pred trestajúcu ruku Róberta Holuba. Teraz skončil rozstrieľaný len v slipoch. Strelcom mal byť opäť pomstiteľ Čistič.
V marci 1998 neznámy strelec ťažko zranil švagra nebohého Holuba, Alexandra Horvátha, ktorý odchádzal z nočného baru Viktoria v Prešove. Guľka ho zasiahla do chrbtice a zanechala mu trvalé následky. Obeť útoku sa neskôr stala korunným svedkom Polície v prípade obvinenia udajného bossa slovenského podsvetia Mikuláša Černáka z vraždy poľského megapodvodníka Grzegorza Szymaneka. Svedok na vozíčku tým zrejme naznačoval aj to kto zmajstroval smrť prvého veľkého mafiánskeho bosa košického podsvetia.
Nenávidený aj po smrti
Náhrobok Róberta Holuba je na cintoríne neprehliadnuteľný. Po vzore ruských mafistických „vorov v zakone" je aj tento v životnej veľkosti. Na obrovskej kamennej platni stojí „ako živý" a provokuje tak svojou aroganciou aj po smrti. Až tak, že rok po pohrebe Polícia tu zneškodnila dve nálože s obsahom kilogramu Danubitu. Nevybuchli len chybou v spínacom mechanizme. Na také práce sa špičkoví profesionáli asi predsa už len neobjednávajú...
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
