Verejne financovaný tím z Číny a vedci z University of Washington v Seattli pri zverejnení dvoch ukážok sekvencií genómu ryže úzko spolupracovali s tímom švajčiarskej agrochemickej spoločnosti Syngenta AG.
Vedci zastávajú názor, že kompletná mapa genómu ryže bude mať na svet väčší vplyv ako mapa ľudského genómu. „Je to najdôležitejšia obilnina na svete, čo sa týka ľudskej stravy. Ak poznáte ryžu, chýba vám už len krôčik k väčším genómom pšenice, kukurice a ovsa,“ vyhlásil Donald Kennedy, redaktor magazínu Science. Kennedy nazval štúdiu jedným z najvýznamnejších vedeckých objavov, ktoré Science za posledné roky publikoval.
Vedci sa snažia teraz rýchlo nájsť najodolnejšie odrody ryže: imúnne proti chorobám, suchám a s vysokou kvalitou. Ryža má 46- až 55-tisíc génov - oveľa viac ako predpokladaných 30-tisíc génov v ľudskom genóme, čo vedcov dosť zarazilo. Vysvetlením relatívne nízkeho počtu ľudských génov je, že ľudské telo dokáže opätovne kombinovať a využívať proteíny oveľa kreatívnejšími spôsobmi. Ľudské bunky vytvárajú asi 100-tisíc druhov proteínov. Ryža a iné rastliny nedokážu využívať svoje gény tak efektívne ako živočíchy. (tasr)
