zaútočila. Chýbalo jej sedem stotín sekundy.
„Zlepšila som o stotinu slovenský rekord (52,96), sklamaná byť nemôžem,“ priznala Martina. „Rozhodla som sa držať Terezy od začiatku a bolo to poriadne rýchle. Druhá päťdesiatka tak dosť bolela. V závere som už bola tuhá ako brok, ale videla som na Švédke, že aj ona.“
Hoci s ťažkými nohami, ale bol z toho jej najlepší výsledok v kariére na tejto trati. „Viac vo mne už nebolo,“ skonštatovala stroho a uprela zrak na osobného trénera Steva Collinsa. Ten ju spolu s pridelenou dopingovou komisárkou, ktorá sa od nej po celý čas nepohne ani na krok, strážil ako drahokam. „Bol to tesný súboj,“ precedil medzi zubami a odovzdal Martinu masérovi Štefanovi Bolečkovi, aby ju stihol pripraviť na druhé finále.
Collinsa očividne trápilo, koľko síl prvé finále Martinu stálo. O dve hodiny stála totiž na blokoch opäť. Vo finále polohovej stovky obhajovala zlato z posledných dvoch šampionátov a kraľovala opäť. Ako jediná sa dostala pod minútu (59,91) a druhej Američanke Rosovej nadelila viac ako trištvrte sekundy. „Bolo to však ťažké, veľmi ťažké. Takmer som sa v závere povracala,“ povedala po včerajšku už päťnásobná majsterka sveta. RASTISLAV HRÍBIK, Moskva
