„Tak by som sa rada s každým porozprávala, ruky postískala. Som šťastná, keď niekto za mnou príde,“ tešila sa z návštevy gratulantov. Väčšinu času trávi na lôžku, pretože nohy jej už neslúžia ako kedysi. O to radšej si podebatuje s návštevami. Nad otázkou, čomu vďačí za svoj úctyhodný vek, sa zamyslí: „Tak nad tým budem teprve rozmýšľať.“

Noviny nečíta, pretože už dobre nevidí a pre zoslabnutý sluch aj k televízoru príde iba občas. „Nechcem, aby tí, čo sledujú televíziu, kvôli mne počúvali hučanie,“ hovorí.

Pani Holoubková tvrdí, že je spokojná, ale nikomu neodporúča dožiť sa vyše sto rokov. „Po sto rokoch už človek nie je užitočný, už je slabý. Neodporúčam to nikomu.“

Holoubková je pôvodom Poľka. V roku 1919 si otvorila ateliér Foto Tatra v Trenčianskych Tepliciach, ktorý neskôr presťahovala do Trenčína a premenovala na Foto Holoubková. Bola aj spolumajiteľkou spoločnosti Tatrafilm, v ktorej za necelých desať rokov nakrútili viac ako 40 dokumentárnych a hraných filmov. Z negatívov na sklených platniach so zábermi krajiny a folklóru vyrábala vo väčších nákladoch prvé pohľadnice fotografickou cestou. Pred jej objektívom sa ocitol Masaryk, Beneš, Hlinka aj Tiso. Holoubkovej zábery ponúkajú pohľady na mestá predtým, než sa začali urbanizovať, zachytávajú jedinečnosť života, prírody a architektúry.

Výstava jej fotografií bude otvorená v bratislavskom Primaciálnom paláci koncom apríla. Expozícia potom poputuje do poľského Tešína, Krakova a Varšavy.

(tasr)