náskok 2:0 na zápasy. Akokoľvek neradi to naši tréneri i hráči počúvajú, platí, že po prepnutí televízie na české finále uvidí fanúšik o triedu rýchlejší a kvalitnejší hokej.

Okrem toho aj puk, čo bolo pri prenosoch zo Zvolena dosť vyčerpávajúcim rébusom. Hustotou pomaľovanej ľadovej plochy sa naši funkcionári pýšia ako dôkazom ich manažérskych schopností, čo im ťažko zazlievať. (I keď IIHF , o NHL ani nehovoriac, má iné normy.) Ale keď už je zvolenský ľad taký výnosný, mohli by aspoň vo finále niečo urobiť s tmou, ktorej intenzita hustne pomaly v každom rohu inak. Po semifinále s Popradom sa už vo Zvolene podarilo natrieť poodierané bránkové konštrukcie načerveno, no sieťky sú stále ušmudlané ako na konci sezóny lazníckej ligy . Snehobiele sieťky sú pre psychohygienu hráča i zážitok diváka podobne dôležité a samozrejmé, ako toaletný papier na WC. A vo Zvolene pri svojich ambíciách občas ulietavajú k témam ako tréner Ivan Hlinka, brankár Čechmánek, útočník Moravec.

V posledných rokoch sa na slovenskom ľade udomácnila „filozofia“, že v play off, kde ide o všetko, sa využívajú naozaj všetky prostriedky smerujúce k víťazstvu. Pomaľované hlavy i tetovanie už vyšlo z módy, no arzenál psychologických prestreliek na ľade i v tlači vie stále rozbúriť vášne. Aj v NHL pred rokom slovne provokovali hráči New Jersey legendárneho Lemieuxa z Pittsburghu, podobne v minulosti skúšali protihráči psychickú odolnosť Hašeka ironickými odkazmi cez noviny. Play off je totálna hokejová vojna.

V oboch zvolenských stretnutiach nevyužili domáci lepší nástup, v druhom zápase im zahralo navyše do karát, že z pästného súboja Longauera s Podkonickým vyťažili okrem početnej i materiálnu prevahu. Predčasne dohrali dvaja slovanisti, okrem toho Podkonického hokejový potenciál chýbal hosťom viac než Longauerov domácim. Napriek tomu Bratislavčania druhýkrát za sebou otočili nepriaznivý vývoj a nakoniec triumfovali ako odolnejší tím.

Príklady z histórie, keď sa vo finále ligy hráči mlátili o život , aby si po príchode na reprezentačný zraz tí istí úhlavní rivali podali ruku a na majstrovstvách sveta normálne fungovali v reprezentačnom drese, môžu čiastočne upokojiť. Ale sú aj iné. Napríklad lahôdkové semifinále federálnej ligy Litvínov - Trenčín. Vtedy po nervydrásajúcich gólových orgiách domáci tréner Ivan Hlinka nalial na úvod tlačovky kolegovi z Trenčína Júliusovi Šuplerovi i sebe hneď decák vodky. Na výdych po pozitívnom emotívnom vypätí i na uznanie súperových kvalít. Hráčom - a boli to iné formáty - neprekážalo podávanie rúk po zápase, bez problémov zašli aj na návštevu do súperovej kabíny. Vtedy sa však diali aj také veci, že litvínovskí fanúšikovia medzi zápasmi prespávali u trenčianskych a pri odvete v Litvínove naopak. A na druhý deň si tábory „ultrafans“ medzi sebou zahrali futbal na rozlúčku .