Pre LADISLAVA MOLNÁRA je od utorka futbalová VTJ Koba Senec štvrtou trénerskou zastávkou v kariére. Dlhoročná reprezentačná opora v bráne, štvornásobný majster republiky (dva razy v Slovane, dva razy v 1. FC Košice) sa po trénerskej premiére v Košiciach prezentoval na lavičke v B. Bystrici a v Trnave. Tam ho v priebehu jesene vymenili, počkali si na Adamca a teraz on pre zmenu menil priateľa Petra Zelenského v Senci.
Aj ste sa stihli s bývalým trénerom rozlúčiť a čosi si povedať?
„Isteže, ráno pred mojím vymenovaním, po jeho odvolaní. Podali sme si ruky a povedali si, že taký je futbalový život. Každý sme zaželali druhému veľa úspechov.“
Vám máme gratulovať k vymenovaniu, alebo to chápete inak?
„Ak gratulujete k tomu, že mám robotu, beriem. Inak je to aj veľká zodpovednosť.“
Je pre vás Senec výzvou?
„Je to profesionálny klub po každej stránke. Má svoju históriu, kvalitu aj úroveň, aj s terajšími problémami, ktoré k futbalu patria. Myslím si, že druhá polovica Superligy a prvá polovica druhej ligy sú výkonnostne na rovnakej úrovni.“
Senec má na jar za sebou päť zápasov o body a jeden pohárový a na konte strelených gólov nulu. Ako brankár ste s takou bilanciou na konte bývali spokojný, teraz máte za úlohu privodiť opak.
„Z jednej strany. Nuly na konte, na našom, seneckom, aj v budúcnosti beriem. Prvoradým cieľom však bude prebudiť mužstvo, aby si začalo veriť a strieľať góly.“
V čom je problém súčasného Senca? Nemá výnimočného strelca, alebo je pes zakopaný inde?
„Základ je v tom, že nemá typického kanoniera ani špílmachera. Preto sa musíme stretnúť a docieliť, aby sa mužstvo zomklo a držalo pokope ako kolektív. Z takej hernej súdržnosti môžu prísť aj góly. Nie je dôležitý jednotlivec, ale aby mužstvo dávalo góly.“
Najbližšie akcie sú dôležité i pikantné. Nastúpite proti Banskej Bystrici, kde ste pôsobili a potom je pred vami historická šanca pokusu o postup do finále Slovenského pohára.
„Liga je liga, tam pôjde o čosi iné, do konca je desať kôl a všeličo sa dá dohnať. Po Bystrici hráme dva razy doma. Osud to tak na osemdesiat percent nahráva, že ak niekde nastúpite, hneď hráte proti mužstvu, kde ste predtým pôsobili. Ako naposledy Barmoš v Žiline. Bral by som ten jeho výsledok aj pod Uprínom, spokojný budem aj s bodom. Bystrica má už iné mužstvo, ako keď som tam pôsobil, skonsolidované, nebojuje o záchranu. Musíme sa zodpovedne pripraviť. V pohári niet o čom hovoriť. Motivácia je jasná. Nie ja, ale hráči musia zabojovať o šancu, aká sa už niektorému možno nikdy neponúkne. Pre mnohých je životná príležitosť hrať finále pohára, urobiť si meno a v budúcnosti sa eventuálne dobre predať.“
S čím ste boli v doterajšej trénerskej činnosti najspokojnejší?
„V Košiciach sme hrali finále pohára s Interom. Hrdý som aj na to, ako som bojoval o záchranu s dovtedy beznádejnou Banskou Bystricou. Naštartovanie ligy v Trnave sa mi podarilo. Čakala ťažká robota. Vyselektovať káder, zabudovať do neho „tréningových“ hráčov. Nebolo to jednoduché. Kto vidí zápasy Trnavy, vie, koľko je tam mojej roboty a urobí si obraz o všetkom. Aj o tom, že som musel odísť, čo bola súhra zmien v zväze a len tí, ktorí o tom vedia, majú jasno, prečo sa tak muselo stať.“
V Senci máte zmluvu do konca sezóny. A úlohy?
„S prezidentom Danielom Bartkom sme si to vyjasnili. V lige do šiesteho miesta a postup do finále pohára. Mojím asistentom je Stano Koch zo Svitu.“
Hrali ste niekedy proti Sencu?
„Ako hráč nie, ale ako tréner v Košiciach som kaučoval zápas, v ktorom sme vyhrali 2:0 a na posledných desať minút nastúpil aj senecký prezident Daniel Bartko.“ JÁN MIKULA
