A hlavne, každý deň je tu znova popoludňajšia Maxihra. Dieťa príde zo školy a už sa vlastne neoplatí nič začať robiť. Čas si kráti surfovaním. Začína hoci Pokušením. Traja smrteľne bledí súťažiaci sa musia okamžite rozhodnúť, ako sa nazýva plod hrachora, čo je pohlavný, tráviaci a vylučovací otvor zároveň, v diele ktorého spisovateľa vystupuje postava Engelchen. Alebo: kde je najdlhšia plavebná kamera v Európe? „Nevie, blbeček,“ komentuje dieťa.
17.00. Zmätený víťaz si odniesol zo súťaže vežu po tom, čo odolal pokušeniu vyhrať auto. Začína sa Keď budeš moja. „Quando sei mia,“ hovorí dieťa plynne. Komplikované mexické intrigy, ale telenovely sa, našťastie, nikam neponáhľajú. Priemerne zbehlé dieťa stíha sledovať drámu periférnym zrakom. „Naozaj ku mne nič necítiš?“ chce vedieť zúfalá mladá žena s dokonalým mejkapom. Je čas na nejakú tú krátku textovú správu, vybaviť telefonát dorážajúcich rodičov, zorientovať sa v prehľade televíznych programov či pozrieť do chladničky. V ozajstnej núdzi si dieťa ku Quando sei mia berie aj učebnicu. „Rozprávaš ako tie krásavice z telenoviel. Tiež sú také vyumelkované ako ty!“ hovorí mužská postava v kravate a dieťa na chvíľu zbystrí pozornosť. Čas, zvyšujúci do Maxihry, príjemne ubieha.
Nový diel sa začína hneď po reklame. To už treba pomaly začať dávať pozor. Schyľuje sa k tomu, že Berenice identifikuje svoju sokyňu a skočia si do vlasov. Bolo by hlúpe zmeškať jedinú action za celé dva diely. „Ona je Paloma!“ volá dieťa, keďže o tom vie už týždne. Berenice to stále nedochádza a mne nemá čo. Dieťa začiatočníka doúčať nebaví, nadskakuje na gauči: „Elena Olivárezová je Paloma! Bože!“ Bijú sa. Nepremeškali sme.
17.40. Stále nič. S Maxihrou niečo nie je v poriadku. Márne dieťa prepína každú chvíľu na STV a pre istotu odsleduje všetky reklamy vrátane detičiek, ktoré bez viditeľného dôvodu spomalene behajú po lúke s rodičmi, pretože „chcú byť spolu“. Maxihra, zdá sa, dnes nebude. Dieťa sa snaží vyrovnať s nepredvídateľnou stránkou života. Som sklamaná, aj ja som chcela vidieť telefonickú Maxihru. Vraj je tam srandovný moderátor. O čom sa tam telefonuje? pýtam sa dieťaťa. O ničom! Tam sa telefónom hrá, ako s play station. Maxihru si dieťa našlo v programe, namiesto nej však z televízie z neznámeho dôvodu prúdi čosi iné.
„Budúcnosť je jasnejšia,“ povzbudzuje nás na obrazovke malé dievčatko svojou víziou asi desiatykrát. Dieťaťu pripomína to slávne dievčatko s mašľou, čo pišťalo na otecka a mamičku, že sa chce mať lepšie. „Nebude to tá istá?“ zamýšľa sa dieťa, keď už Maxihru vzdalo. Toto dnešné malé dievčatko už nemá vrkoče ani nepiští, zjavne skľudnené tým, že budúcnosť je Orange. Dieťa na gauči sa škerí od škodoradosti, že dievčatko na obrazovke vyzerá ako idiot, pretože slabikuje, ako keby stálo pred ta-bu-ľou.
A o Maxihre budeme písať nabudúce.
