Tento novinár, historik umenia, hudby, divadla, redaktor Pressburger Zeitung a Grenzbote (1886-1962) venoval rodnému mestu veľkú časť života a nebola to len bežná publicistika, ale knihy, písané na základe odborného štúdia, teda vedecky hodnotné.
Ani jeho Prechádzka starým Prešporkom nie je súpisom zachovaných historických pamiatok, pokiaľ ešte v Benyovszkého časoch stáli - pôvodina vyšla v roku 1937 - alebo miest, kde sa kedysi nachádzali a ktoré autor na základe pramenného materiálu presne lokalizuje. Sú to potulky systematického chodca, obchádzajúceho najprv mestské hradby, potom vnútorné mesto, ďalej priestory okolo mestských hradieb a naostatok predmestia. Takto rozdelená látka mu umožnila pohybovať sa v akýchsi okruhoch, dnes už okrem niekoľkých výnimiek absolútne nerozlíšiteľných, ale vďaka grafikám autorovho súčasníka Karla Huga Frecha identifikovateľných hlavne vo vnútornom meste podľa jednotlivých stavieb.
Najviac konkrétnych predstáv vyvoláva práve kapitola o vnútornom meste, pretože z hradieb sa nezachovalo takmer nič. Spomeniem len taký pohľad na Michalskú priekopu, Michalskú ulicu, Františkánske námestie alebo Rybné námestie - žiaľ, teraz už bez synagógy a Židovskej ulice.
Benyovszky má zmysel pre celok i detaily, vie výkladu dodať potrebnú farbitosť, nezaujímajú ho len historické udalosti, ktoré sa dotkli Prešporka alebo sa v ňom odohrali, ale aj vtedajší obyvatelia, ich zamestnania či zvyky. Stojí za zmienku, že na Hlavnom námestí sa pri rozličných slávnostných príležitostiach stavali drevené tribúny, boli tu stánky obchodníkov - takže dnešné príležitostné ceremónie sú len pokračovaním v tradícii.
Autor takisto nezabudol uviesť pôvod názvov niektorých ulíc - napríklad Grösslingová nedostala pomenovanie podľa osoby, ale podľa ryby kresling, ktorú Prešporáci lovili v blízkom ramene Dunaja, Ventúrsku pomenovali v prvej polovici 15. storočia podľa bohatého talianskeho prisťahovalca Venturina de Salto. Rovnako zaujímavá je informácia, že Heineho prastará mať pochádzala z niekdajšej „Židovne“ alebo že vo voľakedajšej Pekárskej bašte býval básnik Nicolaus Lenau.
Dosť podrobne opísal aj morovú nákazu v rokoch 1712-1714, na pamiatku ktorej postavili na Rybnom námestí morový stĺp. Kniha obsahuje množstvo takýchto podrobností a historických údajov, no v nijakom prípade to nie sú dejiny starej Bratislavy. To autor nemal ani v úmysle. Vydavateľ si to uvedomil tiež, keď o úvod požiadal Milana Lasicu, nehistorika a navyše neprešporáka. Nič proti tomu, no možno by bolo bývalo lepšie osloviť niekoho, kto mesto poznal aj z rozprávania starších generácií, rodičov a podobne. Edícia Bratislava-Pressburg, s výbornou obálkou a vo vynikajúcom preklade vychádza zásluhou Selmy Steinerovej. Patrí jej za to vďaka, lebo tento druh literatúry o Bratislave na knižnom trhu chýba.
