Podnikateľ: „Zatiaľ len tak rozprávajme, som 150 kilometrov od Bratislavy. Mám dobrý telefón.“
Fruni: „Aj ja mám bezpečný.“
* * *
Podnikateľ: „Dúfam, že sú to dobré telefóny.“
Fruni: „Môj je dobrý.“
* * *
Podnikateľ: „On, mená nie.“
Fruni: „Ale toto je bezpečný telefón, to mám…“
Podnikateľ: „Ja viem, len prosím ťa, všetko bude, len hovorím ti, vieš ako sa, si nevieš predstaviť jak sa trasie… Chápeš ma?“
* * *
Podnikateľ: „Na tento mi môžeš volať, ak ti mi budeš z tohto, čo teraz volať, nikde na Slovensko nevolaj.“
Fruni: „Nie, ja nikde inde nevolám. Ja ti pošlem čísla na toto. „
Podnikateľ: „Ani žene, ani nikomu, všetci sú ponapichovaní. Akonáhle len jedného z nás nejako zavoláš, už majú aj teba.“
Fruni: „Toto je totálne bezpečný telefón, môžeš mi veriť dobre?“
Podnikateľ: „Tento si nechaj len pre mňa. Prosím ťa, len nikomu, nikomu nevolaj, nikto ani nikomu.“
Fruni: „Nie, nie, to absolútne. Na Idku mám inú kartu.“
* * *
Podnikateľ: „Budeš mať, ale prosím ťa, nevolaj mi na iný telefón a tento len nechaj pre mňa.“
Fruni: „Dobre, o. k. a pošlem ti číslo, dobre? Na tento mobil.“
