BRATISLAVA – Slovenská informačná služba v súčasnosti, podobne ako vlani, odpočúva zhruba päťsto telefónov. „Predtým, ako chceme niekoho odpočúvať, žiadame sudcu o povolenie. Osemdesiat percent žiadostí je vybavených kladne,“ hovorí Pavel Cabalak zo SIS.
SIS odpočúva ľudí podozrivých napríklad zo spolupráce s cudzou rozviedkou. Pracovníci poverení sledovaním podozrivých dostanú prepisy nahrávok ich telefonátov, vyhodnocujú ich a zakladajú do spisov.
Za riaditeľovania Ivana Lexu SIS nezákonne odpočúvala a sledovala aj politických oponentov, cirkevných predstaviteľov, novinárov a podnikateľov. Správa terajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra, ktorú predniesol v roku 1999, hovorila, že skutočné dôvody odpočúvania týchto osôb nie je ľahké dodatočne zistiť, pretože mnohé spisy boli skartované. Žiadosti Lexu na udeľovanie súhlasu obsahovali často vymyslené dôvody, ako napríklad tvrdenia, že odpočúvaná osoba spolupracuje s viacerými cudzími spravodajskými službami, alebo nedoložené podozrenia o trestnej činnosti bez konkrétnejších zdôvodnení. Od sudcov sa snažil získať aj súhlas na odpočúvanie súkromných telefónnych staníc, napríklad v prípade vtedajšieho poslanca KDH Jána Čarnogurského alebo poslanca SDĽ Pavla Kanisa.
Lexova SIS žiadala aj o povolenie odpočúvať sekretariáty politických strán, nadácií, cirkví a iných inštitúcií kamuflovanými žiadosťami.
V júni 1998 napríklad technický útvar SIS zaznamenal faxový prenos prednášky Ivana Mikloša na seminár vo Viedni Rozšírenie Európskej únie smerom na východ z hľadiska globálnych ekonomických procesov, ktorý sa uskutočnil z účastníckej telefónnej stanice spoločnosti M.E.S.A. 10. Hoci materiály boli zničené, existujú informácie o použití technického zariadenia na priestorové odpočúvanie zasadačky KDH na Žabotovej ulici v Bratislave a známe sú aj pokusy inštalovať priestorové odpočúvanie v kanceláriách a bytoch niektorých opozičných politikov. Neúspešný bol napríklad pokus namontovať odpočúvací systém v byte poslanca Jaroslava Volfa.
(rf)