BRATISLAVA – Ak si ľudia na schôdzke skôr, ako sa začnú rozprávať, vypnú mobilný telefón, prípadne vyberú aj baterku, aby ich tí, ktorí ich odpočúvajú, nepočuli, robia to vraj zbytočne.

Pracovník Správy kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru, ktorý má odposluchy alebo oficiálne Informačné technické prostriedky na starosti, sa len pousmeje: „Nevidím v tom nejaký zmysel.“

Ak je telefón zapnutý a iba položený na stole, nič to neznamená. Čítal o švédskom odborníkovi, ktorý povedal, že je možné odpočúvať aj cez vypnutý telefón, no on o tom nevie.

Ak je váš telefón „napichnutý“, dokáže polícia počuť len to, čo hovoríte počas telefonovania. Dokáže však prečítať aj esemesky.

V rozhovore Fruniho s podnikateľom jeden druhého niekoľkokrát uistia, že majú dobrý telefón. To je pre políciu najväčší problém. Osoby, ktoré chcú odpočúvať, majú niekoľko SIM kariet, ktoré striedajú. Ak ich kúpia na cudzí občiansky, polícia nemá šancu. Nevie, že karta patrí niekomu inému.

Aj podnikateľ Frunimu hovoril, aby zo svojho telefónu nevolal nikomu inému. Ak by napríklad zavolal manželke, ktorú odpočúvajú, polícia by hneď zistila, z akého telefónu volá a začala by ho odpočúvať.

Zjednodušiť odpočúvanie by mal nový zákon. Terajší hovorí o odpočúvaní konkrétneho čísla, zmena by mala hovoriť iba o osobe. Na odpočúvanie jej niekoľkých telefónov tak bude stačiť jeden súhlas sudcu.

Zmeniť by sa mala aj lehota uchovávania odposluchov. Dnes sa musia archivovať desať rokov, a to celé, nielen informácie zaujímavé pre políciu. Zákon by mal hovoriť o tom, že každý operatívec si určí, aký čas treba odposluch archivovať. Ak bude napríklad trestný čin premlčaný, materiál sa skartuje.

Kto môže odpočúvať

Okrem polície môžu u nás odpočúvať tajné služby, colné riaditeľstvo, väzenská a justičná stráž a železničná polícia. Presný postup stanovuje zákon. Každý odposluch musí posúdiť a schváliť krajský sudca. Robí to vždy ten, ktorý má službu.

Získať podpis sudcu v pracovný deň nie je problém, cez víkend to trvá dlhšie. Vo výnimočných prípadoch sa môže maximálne 24 hodín odpočúvať aj bez súhlasu, ten však musí prísť dodatočne. Žiadosť o odpočúvanie podávajú okresní a krajskí funkcionári policajného zboru a funkcionári na prezídiu. Tí dávajú súhlas aj na 24-hodinové odpočúvanie.

Polícia má zmluvy so Slovenskou poštou, Orange, EuroTelom a aj Slovenskými telekomunikáciami. V prípade potreby jej firmy musia pomôcť – majú na to určených ľudí, ktorí spolupracujú s políciou. Únik informácií sa úplne vylúčiť nedá, ale policajti tých ľudí poznajú, hovoria s nimi a majú na nich mobily. Nelegálne odposluchy pracovník polície popiera: „Neexistujú, ručím za to hlavou.“

Sledujú poštu, dávajú ploštice

Informačné technické prostriedky zahŕňajú aj sledovanie pošty a snímanie, zvukové alebo obrazové, priestorov. Všetko so súhlasom sudcu.

Policajti sa napríklad dozvedia o dodávke kokaínu z Južnej Ameriky. Prídu na poštu, vyzdvihnú balík a ak sa mýlia, rovnako zatvorený ho doručia adresátovi. Vedia to urobiť bez toho, aby si dotyčný všimol, že jeho list alebo balík niekto otvoril.

Potrebovali by odpočúvať viac

Vyšetrovateľ môže využiť iba odpočúvanie telefónu. Odposluch je u nás právoplatným dôkazom na súde. Podľa šéfa odposluchov ich polícia využíva približne rovnako, ako česká: „Vo Francúzsku majú dva druhy odposluchov. Majú aj bezpečnostné, čiže v záujme bezpečnosti štátu. Príkaz nepodpisuje sudca, ale komisia zriadená prezidentom. Majú limit dvetisíc kusov.“ Naši policajti by potrebovali odpočúvať viac, nemajú ale kapacity. Presný počet telefónov, ktoré dokážu odpočúvať, nechcú povedať. Priznajú však, že analýza odposluchov nie je žiadna zábava. 80 až 90 percent informácií je totiž zbytočných.