Švédsky minister obrany Björn von Sydow je znalcom Slovenska. Jeho syn, ktorý študoval češtinu a slovenčinu, ho o vývoji u nás pravidelne informuje. Björn von Sydow má počas návštevy švédskeho kráľa tri úlohy: je spoločníkom jeho výsosti, vedie obchodnú delegáciu a ako ministra obrany ho čaká aj stretnutie so slovenským partnerom. Ak slovenská strana otvorí diskusiu o švédskych stíhačkách Grippen, veľmi rád o tom bude hovoriť. Švédsky minister v rozhovore pre SME hovoril aj o širších bezpečnostných otázkach.

Švédsko zmenilo nedávno svoju obrannú politiku. Aká teda vlastne je?

„Bezpečnostná politika má novú oficiálnu definíciu len niekoľko mesiacov, ale reformy v obrane prebiehali niekoľko rokov. Politické strany sa napokon dohodli na jednoduchej definícii: Švédsko je krajinou, ktorá sa nezúčastňuje vo vojenských zväzkoch.

Neutralita sa tak stala už prekonanou hodnotou. Švédsko sa zaujíma o medzinárodnú spoluprácu pri riešení súčasných bezpečnostných problémov na celom svete. To je krátka verzia dohody medzi menšinovými vládnymi sociálnymi demokratmi a ostatnými stranami.“

Aký je rozdiel medzi neutrálnou krajinou a nezúčastnenou?

„Ako nezúčastnená krajina máme oveľa väčšie možnosti sa voľne rozhodovať. Ak vopred deklarujete, že štát bude neutrálny, už ste sa rozhodli. To bola situácia počas studenej vojny a vtedy sme s touto koncepciou mali veľmi dobré výsledky.“

Aké výhody a nevýhody Švédsku prinášala neutralita?

„Práve počas studenej vojny bolo pre nás výhodné, že sme mohli deklarovať Západu a najmä Sovietskemu zväzu neutralitu v prípade konfliktu medzi Varšavskou zmluvou a NATO. To znamenalo, že Sovietsky zväz nemal dôvod na nás zaútočiť. Dnes však už neexistuje Varšavská zmluva, Rusko sa zmenilo, rovnako aj ich ozbrojené sily. Práve v tomto kontexte je pre nás vhodnejšie deklarovať sa ako nezúčastnená krajina. Sme však členmi Európskej únie, OSN a po 11. septembri sme konali v súlade s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady.“

A čo nevýhody?

„Nevýhodou bolo, že sme si nikdy nemohli byť úplne istí, že sme presvedčili o našej neutralite Sovietsky zväz. Bola to diktatúra. Nevedeli sme, aké boli zámery úzkej skupiny vodcov v Moskve. Počas studenej vojny boli na oboch stranách Baltického mora dostatočné vojenské kapacity na začatie vojenskej akcie.

Aký je teda bezpečnostný trend pre ďalšie roky? Existuje ešte priestor na neutralitu?

„Pre Švédsko to je určite nezúčastnenosť.“

To však tvrdí len veľmi málo štátov.

„Áno, a všimnite si, že je medzi nimi historická podobnosť. Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko a Írsko - nikdy sme nezažili počas vojen okupáciu - ani od Rusov, ani od Nemcov. Rakúska neutralita prišla neskôr a bola výsledkom kompromisu medzi veľmocami. V Európe bude niekoľko štátov, ktoré budú vnímať bezpečnostnú problematiku podobne ako Švédsko. My nemáme pocit nedostatku bezpečnosti, a preto nebudeme súčasťou vojenských zväzkov. Spolupracujeme však s NATO a sme v EÚ, ktorá je pre európsku bezpečnosť veľmi dôležitá.“

Hovorili ste o historických dôvodoch neutrality pre niektoré štáty. Slovensku by ste teda zrejme takýto koncept neodporučili.

„Mám veľké pochopenie pre vašu krajinu, alebo Poľsko a pobaltské štáty, ktoré boli okupované. S vašou minulosťou vyzerajú veci trochu ináč. Rozhodne preto podporujem vaše členstvo v Európskej únii a veľmi dobre rozumiem a súhlasím s tým, že sa uchádzate o členstvo v NATO.“

Budete na Slovensku hovoriť aj o predaji švédskych stíhačiek - Grippenov?

„Ak má Slovensko záujem hovoriť o tejto téme, ja to len privítam.“

Takže ste otvorený tejto téme?

„Budem pozorne počúvať svojich partnerov. Ako zákazníci by ste mali začať vy. Keď sa to dostane na stôl, rád pomôžem. Určite budem mať po ruke niekoľko silných argumentov v prospech Grippenov - servis, ktorý ponúkame, našu spoluprácu s Maďarskom, Českou republikou a možno tam pribudne aj Rakúsko.

Veľa sa hovorí o tom, že Američania možno zaútočia na Irak. Aký je váš postoj?

„Nesúhlasíme so Spojenými štátmi to, čo sa podarilo dosiahnuť celosvetovou protiteroristickou alianciou po 11. Septembri, bola predsa taká veľká hodnota. Američania by mali znovu postupovať cez Bezpečnostnú radu a získať podporu celého sveta. Uznávame, že Saddám Husajn je nepredvídateľný politik a existuje vážne podozrenie, že má k dispozícii aj chemické zbrane. My však chceme, aby sa USA ďalej držali multilaterálneho prístupu.“

Ako to v tejto chvíli vyzerá so švédskym zbrojárskym priemyslom?

„Veľmi dôležitá je spolupráca Európy v tomto odvetví. Výsledkom by mala byť konkurencieschopnosť so Spojenými štátmi. Monopol USA v oblasti napríklad hi-tech by nebol dobrý. Preto sa šesť európskych krajín (Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Švédsko) dohodlo na spoločnom postupe v zbrojárstve a vytvorení akéhosi vnútorného trhu a unifikácie exportného režimu. Projekt sa rozbieha s raketou vzduch-vzduch pod názvom Meteor. Môžem povedať, že odkedy sa rozbehol, USA ukázali oveľa väčší záujem o bilaterálne vzťahy so štátmi, ktoré sa na ňom podieľajú.“

Zdá sa však, že európske krajiny v oblasti zbrojárstva stále viac súťažia ako spolupracujú.

„Bolo to tak a ešte stále to prežíva. Aj to bol dôsledok studenej vojny. Švédsko začalo s vývojom nového viacúčelového lietadla, začalo sa aj so spoločným projektom lietadla Eurofighter, Francúzsko má aj lietadlá Mirage.

Dnes sme už začali s vývojom stroja novej generácie - teraz už však od začiatku spolupracuje Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Švédsko. Už by sa takáto vnútroeurópska súťaž nemala opakovať.“

MAREK CHORVATOVIČ, Štokholm - Bratislava