Zatiaľ čo Európska únia čoraz intenzívnejšie spolupracuje s Ruskom, kandidátske štáty, s výnimkou Poľska, akoby nejavili záujem o účasť na diskusii o formovaní nových paneurópskych vzťahov. Hoci väčšina kandidátov predstavuje geografickú výplň bezpečnostného a ekonomického priestoru medzi pätnástkou a Ruskou federáciou, iba Varšava si uvedomuje, že je v jej životnom záujme zasahovanie do rodiacich sa vzťahov medzi euroblokom a Ruskom.

Ani pred nadchádzajúcim summitom EÚ - Rusko, ktorý sa uskutoční v máji v Moskve, nevyjadrili kandidáti požiadavky, ktoré by sa zapísali do agendy rokovaní.

Podľa analytika Spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu beží energetický dialóg a proces vytvárania spoločného európskeho hospodárskeho priestoru na úrovni EÚ - Rusko mimo kandidátskych krajín. „V budúcnosti preto možno očakávať, že dôjde k poškodeniu našich záujmov,“ povedal pre SME Duleba.

EÚ prizvala na vstupné rokovania štáty, z ktorých drvivá väčšina spadala do sféry vplyvu bývalého ZSSR. Všetky vrátane Slovenska udržiavajú s Moskvou čulé obchodné vzťahy. Aj preto musí perspektíva rozširovania únie na východ rezonovať v hlavách kremeľských stratégov.

Moskva rozširovanie slovne podporuje, hoci v predchádzajúcich rokoch neraz vyjadrila obavy, že bude po prijatí nových členov čeliť mnohým obchodným prekážkam. Vstup ruských výrobkov totiž predpokladá rešpektovanie obchodných pravidiel únie, ktoré kandidátske krajiny jedna za druhou prijímajú. Preto sa Moskva, ktorá sa za prezidentovania Vladimira Putina čoraz viac sústreďuje na ekonomizáciu zahraničnej politiky, obáva rozširovania najmä z obchodno-protekcionárskych dôvodov. Moskovské obavy ale s rozširovaním nezatrasú aj preto, že ruskú nespokojnosť v Bruseli mienia riešiť na základe pripravovanej dohody o voľnom obchode medzi úniou a Ruskom. Prečo teda väčšina z kandidátskych krajín nepresadzuje svoje záujmy vo vzťahoch EÚ s Ruskom v Bruseli?

Proces rozširovania je nezvratný, čo je dôvod na to, aby kandidáti neformovali svoj postoj k východnému susedovi iba na bilaterálnej báze, ako si to myslia aj niektorí politici na Slovensku. Ak sa chce kandidát dostať do únie, musí rešpektovať jej pravidlá, a tak je jeho povinnosťou presadzovať svoje obchodné záujmy na bruselskom stole. Ak by niektorí z kandidátov napínali svaly v Moskve, neohrozovali by rozširovanie, ale ani by nebránili svoje záujmy. Skôr by sa postavili do úlohy smiešneho fackovacieho panáka dvoch obrov.

Duleba vraví, že Európska únia kandidátske krajiny na minuloročnom summite v Laekene vyzvala, aby sa zúčastňovali na debate o inštitucionálnej reforme únie. Taká kľúčová agenda, ako je vzťah EÚ - Rusko, však stále zostáva mimo nich. „Je aj v slovenskom záujme byť v tomto procese tak, aby dopadol v náš prospech,“ dodáva.

JURAJ TOMAGA