Aká nebezpečná je situácia medzi Izraelom a Palestínčanmi? Vymkla sa spod kontroly?
„Situácia je dosť nebezpečná. Predovšetkým - Jásira Arafata by mohli pri pokuse dostať z jeho úradu, kde je odrezaný od sveta, pokojne zabiť. Ak ho zabijú, Šaron môže tvrdiť, že to bola nehoda. Po druhé, celá záležitosť sa zvrháva na širšie násilie medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, a to je odsúdeniahodné. Po tretie, medzinárodná pozícia Izraela utrpela vážne trhliny. Krajina, ktorá spočiatku symbolizovala obnovenie silne prenasledovaného národa, teraz pôsobí ako krajina, ktorá sama prenasleduje ľudí. Spojené štáty a Izrael sa postupne dostávajú do medzinárodnej izolácie. Toto by mohlo poškodiť schopnosť Ameriky viesť vojnu proti terorizmu. Z dlhodobého hľadiska ma trápi, že Palestínčania sa menia, prevažne vďaka úsiliu premiéra Ariela Šarona, na národ podobný Alžírčanom: sú to ľudia stopercentne odhodlaní rozpútať povstaleckú vojnu. Brutálne, bezohľadne, za každú cenu a pri nesmiernych obetiach. Izraelčania sa zároveň stávajú niečím ako bieli rasistickí Juhoafričania, lebo Palestínčanov považujú za nižšiu formu života. Bez váhania ich húfne zabíjajú a ospravedlňujú to právom na sebaobranu. Reakcie na oboch stranách sú absolútne neprimerané. Je to veľmi smutný pohľad. V konečnom dôsledku pohľad na zlyhanie americkej stratégie.“
Môže Šaron na okupovaných územiach uspieť?
„Keď hodnotíme úspech alebo neúspech takejto operácie, musíme ho brať ako celok. Dochádza k stratám na životoch. Nemôžete však definovať straty na životoch len z hľadiska počtu Izraelčanov, zabitých brutálnym a neospravedlniteľným terorom. Faktom je, že dosiaľ umrelo trikrát toľko Palestínčanov - a len relatívne málo z nich patrilo k ozbrojencom. Väčšinou to boli civilisti. Stovky z nich boli deti. Ignorovať túto skutočnosť znamená živiť korene problému - každá strana má pocit, že len jej obete sú obeťami. Akékoľvek riešenie musí nevyhnutne byť politické - to znamená, že problém nemožno riešiť jednostranne, len s jedným zúčastneným.“
Nezničil však Arafat šance na politické riešenie tým, že nezakročil proti teroristom?
„Áno, existoval palestínsky terorizmus, no faktom je, že existovali aj zámerne prehnané reakcie zo Šaronovej strany. Ich cieľom nebolo potlačiť terorizmus, ale destabilizovať Palestínsku samosprávu a zrušiť dohody z Osla - ktoré vždy kritizoval. Ak USA nezakročia, nielen procedurálnym návrhom Tenetovho plánu a poloprocedurálnym návrhom Mitchellovho plánu, ale s koncepciou a víziou mieru, situácia sa bude len zhoršovať.“
Mal by tento politický proces pokračovať, aj keď stále dochádza k samovražedným bombovým útokom?
„Ak to neurobíme, stáva sa z každého takzvaného prímeria vlastne rukojemník teroristického činu. Je absolútne pokrytecké tvrdiť, že Arafat môže zastaviť všetok terorizmus. Mierne povedané, ak na tom prezident Bush trvá, ide z jeho strany o chabé informácie. Arafat je odrezaný od okolia. Šaron utláča Palestínčanov. Terorizmus však neutícha. Ako by ho mal Arafat zastaviť? Áno, zrejme sa k nemu stavia vyhýbavo. Zrejme pred ním priviera oči. Jeho schopnosť zvládnuť situáciu by však výrazne vzrástla, keby sa vec pohla smerom k politickému procesu, v ktorom by sa vedenia ujali Spojené štáty.“
Zohrá Arafat ešte významnú úlohu?
„Jasné je, že Šaronova stratégia od 11. septembra smeruje k úsiliu odsúdiť Arafata ako teroristu a spojiť ho s americkým bojom proti terorizmu. Neroním kvôli Arafatovi slzy. Mal som s ním do činenia. Je vyhýbavý, neurčitý. Ale argument, že mohol zastaviť terorizmus a ukončiť ho a potom nadviazať a prejsť od zdĺhavej procedurálnej debaty k následným politickým diskusiám, je púhym sebaklamom. Ide o to, že musí existovať politický proces súbežne s úsilím o obmedzenie násilia. To znamená, že Spojené štáty sa vložia do veci, dajú na stôl návrhy, ktoré nasmerujú obe strany k návrhu definitívneho urovnania.“
Ako by ste primali Šarona, aby ho akceptoval?
„Iste nie tým, že podporíme to, čo robí, alebo pred tým zavrieme oči, alebo sa zachováme rozporne - na jednej strane mu dáme zelenú a na druhej hlasujeme v OSN, kde sa žiada, aby stiahli izraelské jednotky z Ramalláhu. Táto rozpornosť prakticky poskytuje Šaronovi možnosť pokračovať nezmeneným spôsobom. A ak pri nejakej akcii Arafat umrie, stane sa arabským mučeníkom.“
Izolujú sa Spojené štáty tým, že sa nepostavia proti Šaronovi?
„Nemôžeme ignorovať fakt, že žiaden štát sveta neschvaľuje to, čo robíme, alebo to, čo robí Izrael. To znamená, že v istom zmysle buď celý svet postihlo nejaké absolútne nepochopenie situácie, alebo smer, ktorým sa vydal Šaron s tichým súhlasom Ameriky, nie je produktívny alebo nevedie k mieru.“
© 2002 Global Viewpoint
Los Angeles Times Syndicate
