FOTO - REUTERS

Odborníci upozorňujú: ide opäť o boj medzi tvrdým krídlom a umiernenejšími. Ide však aj o to, či môže naďalej platiť doktrína, ktorú Bush predstavil krátko po 11. septembri: buď ste na strane dobra, alebo zla.

Busha tlačí čas. S každým novým palestínskym samovražedným útokom a s každou ďalšou hrozbou palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi sa zdá, že sa musí rýchlo rozhodnúť.

Problém je skutočne v tom, že Amerika vysiela zmiešané signály. Na jednej strane ticho podporuje súčasnú izraelskú vojenskú akciu, na druhej sa však snaží Izrael krotiť. Najjasnejšie to vidieť na prípade Arafata, ktorého by už premiér Šaron zrejme pripravil o moc.

Aké má Bush a Amerika možnosti? Nie je ich veľa a žiadna nie je ideálna.

Odborníci podľa denníka The New York Times tvrdia, že existujú len tri riešenia. Onedlho možno už len dve. Politika, ktorú presadzuje Washington dnes, vraj už dlho nemôže obstáť: Američania stoja mimo a zvonka sledujú izraelskú ofenzívu. Dbajú len o to, aby sa Arafatovi nič nestalo a aby ho nevyhnali do exilu. Kritizujú hlavne Arafata, ktorý „nebojuje dosť proti terorizmu“. Len niekedy adresujú opatrnú kritiku Izraelu, keď jeho vojenské akcie vyvolajú zvlášť veľké pobúrenie vo svete. Necítia sa veľmi dobre v úlohe sprostredkovateľa, mierové misie podľa tradičného receptu zlyhali pod ich vedením za posledný rok niekoľkokrát. Nádeje, že sa situácia vyrieši bez amerického zásahu a že si obe strany sadnú k jednému stolu sa už v podstate rozplynuli.

Bush sa preto musí rozhodovať len medzi dvoma scenármi. Jeden mu ponúka viceprezident Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld. Muži činu, ktorí už viackrát presadzovali najtvrdšie riešenia. Pre nich je Arafat obyčajný terorista, ktorý si nezaslúži americkú ochranu. Americký prezident ho doteraz na ich radu neprijal a Cheney bol tiež len hypoteticky ochotný stretnúť sa s ním. Podľa nich by Bush mal dať židovskému štátu konečne zelenú, aby sa vyrovnal s terorizmom cestou, ktorú diktuje izraelské tvrdé krídlo.

Na druhej strane stoja umiernenejší. Najčastejšie sa ako predstaviteľ tejto pomyselnej skupiny uvádza minister zahraničia Colin Powell. Tento scenár predpokladá obratnú a plne zaangažovanú diplomaciu. Politika a bezpečnosť. Teda jasné politické záruky Palestínčanom ohľadom ich vlastného štátu a nekompromisný koniec samovražedným útokom. Američania by mali byť motorom (diplomati) a podľa niektorých aj garantom (prostredníctvom mierových jednotiek) takéhoto riešenia.

Ak by sme problém maximálne zjednodušili, ide o osobu Arafata. Bush sa musí rozhodnúť, či k nemu bude pristupovať ako k teroristovi, alebo ako k mužovi, ktorý veľakrát sklamal, ale stále si zaslúži novú šancu.

Ak by sa riadil doktrínou, ktorú predstavil tesne po 11. septembri, bolo by pravdepodobne už dávno rozhodnuté. Bush vtedy vyhlásil: Všetci sa teraz musia rozhodnúť, buď ste s nami, alebo s teroristami. Arafat sa vtedy vyhláseniami jasne postavil na stranu USA, ale s palestínskymi teroristami sa nevyrovnal a nezastavil samovražedné útoky. Napriek tomu sa ozýva stále viac odborníkov, ktorí upozorňujú: Arafat je klasický príklad toho, že nič nie je čiernobiele. Medzi priateľmi a nepriateľmi je veľký sivý priestor.

MATÚŠ KOSTOLNÝ