. Často sa do menšinovej polohy a okrajových žánrov už z pohodlného zvyku dostáva realita, ktorá takou v skutočnosti nie je. A tí, čo pracujú s fenoménom obľúbenosti televíznej obrazovky, práve s týmto stereotypom zručne narábajú.
Kým zvädnú
Ako to vyzerá, keď sa naše televízie rozhodnú osloviť mladých? Pripravia pre nich pár diskusných programov, pár hudobných rebríčkov, pri ktorých inkasujú za každý hlas tínedžera pre obľúbenú skladbu peniaze, ponúknu im viac ako zopár zámorských seriálov, zamestnajú mladistvých moderátorov alebo rosničky, prípadne otvoria svoje vysielanie súťažou mladučkej krásy - ale, to je vlastne pre starších... No a tým je kategória ľudí medzi detstvom a ešte nezvädnutou dospelosťou "vybavená".
Alternatíva
Mladí však dospelým a ich vkusu oponujú. Vzdorujú všednosti, snažia sa bojovať s ničotou tých nad tridsať. Hovoria o originalite a tvorivosti, ale paradoxne sa túžia s niečím stotožniť. V tom hlavnom prúde však zväčša útočisko nenachádzajú. Ostáva "alternatíva". Kluby, nezávislá hudba a film, vyjadrovanie v znakoch graffitti - to všetko je transparentné odlíšenie a zároveň zaradenie sa. Oblečením, účesom, zvykmi, "vyznaním", filozofiou... A hoci sú dnes súčasťou úniku aj drogy, za "okrajové" témy ich nepovažujú azda iba odborníci. Tí sa venujú "našej budúcnosti" v čase, keď v televízore útočí Divoký anjel. Mládež hľadá odpovede, náplň a program, komerčná televízia zisk, verejnoprávna štátne dotácie...
Výnimky a pravidlá
Aspoň ako koproducent sa STV v tomto roku odhodlala zúčastniť na projekte cyklu dokumentov pod názvom Propeler s podtitulom Subkultúry mladých. Hoci poskytla svoje strižne a iné technické zdroje, myšlienka nakrútiť tieto filmy vznikla na nezávislej pôde istej biznisovej firmy. Experimentálne štúdio Trithem (EXS TRITHEM) vytvorila spoločnosť s rovnakým názvom, ktorej hlavným produktom je informačný systém. Napriek svojmu zárobkovému charakteru našla opodstatnenie a zdroje pre zastrešenie Európskej kultúrnej spoločnosti, priameho pokračovateľa Nadácie EKS a Nadácie európskej kinematografie, ktoré donedávna pripravovali prehliadky európskeho filmu na Slovensku a Medzinárodný filmový festival Danube. Na svojej pôde plánuje vytvoriť aj internetový portál pre tvorbu realizovanú digitálnou technológiu.
O mladých a pre mladých
Na "digitál" je nakrútený aj cyklus Propeler - séria siedmich pätnásťminútových sociálnych dokumentov o mladých a pre mladých. Réžisérom je Pavol Korec a autorkou námetu a spoluscenáristkou Jana Žilčayová, ktorá o filmoch hovorí, že "dominantou každého je hudba ako leitmotív životného pocitu vekovej kategórie 17 až 19-ročných. To je vek mladých, o ktorých snímky sú. O skupine, ktorá ešte nemá celkom zracionalizovaný svet."
Odkiaľ prišiel prvý impulz, námet?
Pri výbere zahraničných programov do súťaže Ceny Dunaja ma zarazilo, prečo u nás takéto typy "otvorených" programov neexistujú. Akoby tu neexistovala mládež. No a následne sme sa skontaktovali so sociológmi SAV a z katedry sociológie FF UK, ktorí nám poskytli práce z konferencie Subkultúry mládeže.
Ak to má byť pre mladých, predpokladá to kontakt s nimi. Ako ste sa medzi mladých dostali?
Bolo to dosť náročné... K samotnej téme som sa dostala aj cez svoju osemnásťročnú dcéru. Cez jej vnímanie a spôsob života. Ja si ešte na svoju vlastnú mladosť až tak intenzívne nespomínam. Dcérine prežívanie bolo preto pre mňa dosť zábavné (asi takto videla aj moja matka mňa). Fascinovali ma hodnotenia jej rovesníkov - typu, ten je fašista, iný anarchista, skín, diskofil, ten zas hiphopák. Zaujímalo ma, čo je za týmito názvami, pretože mne sa zdali byť všetci rovnakí...
Pri tom, že ste to chceli mať vysvetlené vy, chcete to vysvetľovať dospelým? Kto je vlastne adresátom filmov?
Presne tá mládež, ktorá prišla na naše projekcie v rámci výstavy Jazyk - Tyzyk do bratislavského Pálffyho paláca GMB. Boli tam takí, čo poznali "postavičky" z filmov osobne, smiali sa na fórikoch, ale aj na sebe a nakoniec si aj zatlieskali. Pre mňa je to satisfakcia, pretože my sme prišli zvonku ako úplne iná veková kategória a boli sme v pozícii ľudí, ktorí nemajú právo moralizovať a mentorsky zasahovať. Ani sme to nechceli. Podarilo sa, pretože, ako sa mi zdá, sme divákov a aj protagonistov filmov, ničím neurazili. Ako hovorí Paľo Korec, asi to bude tým, že sme ich mali radi. V dokumentoch budeme pokračovať ďalej a hlbšie. Musíme využiť, že sa nám do tohto prostredia podarilo dostať. A nakoniec, je to fascinujúce.
Aký osud čaká tento cyklus po jeho odvysielaní v STV?
Verím, že z neho spravíme celovečerný dokument na 35mm film, ktorý môže ísť aj do kín. Skúsime ho poslať na niektoré filmové festivaly a prehliadky. Na zahraničných prehliadkach, najmä na Slovenských inštitútoch v zahraničí a veľvyslanectvách by sa mali dokumenty prezentovať ako celok (spolu s výstavou aj informačným systémom).
Moderné drogy aj ochrana zvierat
Experimentálnemu štúdiu nezávislej firmy sa takto podarilo zdokumentovať niečo zo života dorastajúcej mládeže. Art director štúdia, výtvarník Stano Černý, ktorý navrhol pre informačný systém výtvarné riešenie nového druhu komunikácie - vytvoril a nakreslil ikonický "jazyk"- vystavuje svoje diela v Pállfyho paláci v Bratislave. Na pôde výstavy mohli návšetevníci vidieť snímky, ktoré zachytili sugestívne osobné výpovede detí o pôsobení moderných drog, ktoré sú súčasťou každej technoparty, zrappované výpovede mestskej mládeže, jej zemitý, nevyberaný slovník, názory tých, čo sú zameraní na ochranu zvierat, boj proti rasizmu, násiliu, na starostlivosť o bezdomovcov, o ich náboženskej a politickej orientácii...
Filmy:
GRÚF - technoscéna
KRJÚ - graffitti
VÚDSTOK - nábožensky orientovaná mládež
AntiFa antifašisti
STRAIGHT EDGE - vegáni a vegetariáni, antidrogovo orientovaní mladí
SKINHEADS a ANARCHISTI - politicky orientovaní
(posledné dva v postprodukčnom štádiu)
Autor: Tina Čorná / Foto: archív Trithem
