BRATISLAVA – Najväčšími nepriateľmi horárov sú kalamity, pytliaci, požiare, nedovolené výruby a neporiadnici.
Pytliaci robia problémy najmä v lesoch, ktoré majú viac vchodov. Väčšina horárov nemá možnosť chytiť ich. Po lesných cestách jazdia na starých škodovkách, kým vyzbrojení pytliaci na moderných terénnych autách. Navyše majú vždy pripravenú výhovorku – napríklad, že sa im stratil pes a horári im málokedy niečo dokážu.
„Pytliactvo sa dosť rozmohlo. V našom revíre to síce nie je také hrozné, ale poznám lesy, kde je to zlé,“ hovorí Ivan Durec z horárne nad Starou Turou.
Jeho lesy najviac z katastrof postihla kalamita. „V júni 1999 prišla víchrica a padli najkvalitnejšie predrubné bukové porasty. Vyvrátilo nám asi sto hektárov lesa. Spracovali sme zhruba 56-tisíc kubíkov. Na porovnanie – ročne ťažíme 12- až 13-tisíc kubíkov. Hneď po víchrici prišli vysoké teploty a bolo zle. Bukové drevo v horúčave vydrží asi toľko ako jogurt. Zaparí sa v priebehu dvoch týždňov a znehodnotí sa,“ povedal Ivan Durec.
Na východe Slovenska robia najväčšie problémy nelegálne výruby lesov, najmä v okolí rómskych osád. Málokedy vytínajú stromy odspodu, a tak po nich ostávajú meter vysoké pahýle. Na Záhorí je zopár podobných lokalít, problémy robia aj pytliaci a nedisciplinovaní ľudia.
„Tu sú vojenské lesy, do ktorých je vstup len na povolenie. Ale dnes to už ľudia nerešpektujú, úcta k lesom a k nariadeniam sa úplne vytráca,“ povedal horár Miroslav Korček z Vojenských lesov na Záhorí. „Keď rastú hríby, ľudia po celom lese jazdia autami. Mnohí sem vyhadzujú smeti. To, či ma rešpektujú, závisí aj od toho, či mám so sebou flintu a psa. Vtedy žiadne zmizni nepočujem,“ tvrdí Korček.
Pred Vianocami miznú z lesov malé stromčeky, ľudia však mladé stromy zotínajú aj v lete. „Keď na mladom strome vidia imelo, zotnú ho, vezmú imelo a strom nechajú tak. Za imelo dostanú niekde možno dvadsať korún, ale z ekologického hľadiska má strom hodnotu možno tritisíc korún.“ (rf)
