šampionátoch a olympiádach 30 ráz. Získala 19 zlatých, 9 strieborných a 2 bronzové medaily. Neprehliadnuteľným spôsobom menila históriu, no pritom svoj sen, získať na olympiáde individuálne zlato, zatiaľ nedosnívala. Hoci má doma už 8 olympijských kovov. Až sedem z nich je zlatých, ale všetky sú „len“ zo štafiet.

Šok od neznámej Číňanky

Thompsonová prišla na svet v mestečku Dover v americkom štáte New Hampshire 26. februára 1973. Inšpirovaná výkonmi austrálskej superhviezdy päťdesiatych a šesťdesiatych rokov Down Fraserovej, ktoré uvidela v televíznom profile, skúšala už ako 7-ročná dostať sa do tamojšieho plaveckého družstva.

Neuspela, plávala príliš pomaly. Od rezignácie však mala ďaleko. O rok kritériá splnila a v štrnástich sa stala členkou amerického reprezentačného tímu. Na jar 1991 získala plavecké štipendium na Stanfordskej univerzite, kde sa pod vedením skúseného odborníka Richarda Quicka plavecky neustále zlepšovala. Na krauliarskych i motýľkarských tratiach.

Ten istý rok stihla získať titul majsterky sveta v Perthe ako členka kraulovej štafety na 4 x 100 m. Na olympiádu do Barcelony 1992 odchádzala už ako jedna z favoritiek na zlato na 100 m voľný spôsob. Štyri mesiace pred jej začiatkom totiž v Indianopolise časom 54,48 v nej pokorila šesť rokov starý svetový rekord Nemky Ottovej. Bola to veľká sláva, Amerika mala po 61 rokoch (od bostonského výkonu Helene Madisonovej - 1:06,6) svetovú rekordérku v kráľovskej disciplíne.

Tlak okolia však vtedy 19-ročná Američanka neuniesla. Prvých 50 m zaplávala najrýchlejšie v živote, zbabrala však obrátku, na pár stotiniek spanikárila a kým sa opäť dostala do tempa, bolo už neskoro. V cieli bola o dve desatiny sekundy pomalšia ako neznáma Číňanka Čuang Jung, ktorej štýl bol podľa americkej tlače smiešny a obrátky priam otrasné. Ale na výhru stačili.

O pár mesiacov neskôr zistili Čuang Jung doping, na zmenu barcelonského poradia zo stovky však už bolo neskoro. „Aj keby ho Číňanke vzali a posunuli hore Jenny, už by to nebolo ono. Nič sa nevyrovná pocitu, keď sa dotknete prvý dosky,“ priznal Thompsonovej osobný tréner Richard Quick.

Atlantská čierna mora

Thompsonová nezúfala. Odreagovala sa obľúbenou jazdou na kolieskových korčuliach, zabrnkala pár tónov obľúbených skladieb na gitare a pokračovala v Stanforde v tvrdom tréningu. V roku 1993 sfúkla konkurenciu na Panpacifických hrách a pomaly už myslela na olympiádu v Atlante 1996.

O šancu na reparát sa však pripravila už v zárodku. Neprešla cez americkú kvalifikáciu! Fanúšikovia sa tomu dlho zdráhali uveriť. Pred domácim publikom tak pod olympijskými kruhmi štartovala len v troch štafetách a hoci všetky Američanky vyhrali, trpkosť v duši zostávala. „Dodnes si lámem hlavu, prečo to Jenny pobabrala. Možno sa od nej veľa čakalo, ale veď už bola dosť skúsená na to, aby podobným tlakom dokázala čeliť,“ kládol si otázku R. Quick.

„Myslela som asi viac na súperky, ako im to natriem, ako na vlastnú prípravu,“ pátrala po príčinách Jenny, ktorá v tých mesiacoch uvažovala o konci kariéry. „Vždy som chcela študovať medicínu a po Atlante som si hovorila, že je to znamenie, aby som sa už na to dala,“ dodala Thompsonová.

Bez titulu aj v Sydney

Napokon zostala pri plávaní ďalšie štyri roky. A na olympiádu v Sydney 2000 sa kvalifikovala na 100 m kraul i 100 m motýlik. Na sto motýľ však dohmatla až piata, na sto kraul sa o bronz zhodným časom podelila s krajankou Darrou Torresovou. A hoci tri zlaté zo štafiet si Amerika opäť nedala vziať, Thompsonová si pod horúce austrálske slnko prišla po viac.

Definitívne zbohom po Sydney síce Jenny plávaniu nedala, ale v posledných rokoch ju v bazéne nevídať. Od augusta minulého roku už sklamaná Američanka uprednostňuje medicínu. Študuje na Columbia university a pripravuje sa na dráhu doktorky. A užíva si života, ku gitare a kolieskovým korčuliam pridala surf a do walkmana vložila kazetu Rickyho Martina a obľúbenej kapely Chumbawamba. Naďalej zostáva bezdetná a slobodná. Ako sama tvrdí, o svadbe začne uvažovať, až keď bude mať 32 rokov.

Naháňačka s Moravcovou

Viac ako na olympiáde sa Thompsonovej darilo v lámaní svetových rekordov. Okrem krauliarskej stovky zlomila svetové maximum aj na 100 m polohové preteky v krátkom bazéne. V januári 1999 časom 1:00,41 zobrala o dve stotiny sekundy rekord našej Martine Moravcovej. Tá si ho v pamätnej rozplavbe na aprílových MS v Hongkongu toho istého roku vzala späť (1:00,35), čo Thompsonovú plávajúcu hneď v ďalšej rozplavbe vyburcovala natoľko, že rovno pokorila bájnu hranicu jednej minúty (59,30).

„Je hlúpa. Nechápe, čo je bubkovský štýl. Napálila to úplne netakticky,“ hodnotila vtedy jej superčas sklamaná Martina Moravcová. Jenny však vedela, čo robí. Zhrabla 15-tisíc dolárov ako bonus za svetový rekord, z disciplíny sa odhlásila a sústredila sa na iné. V Hongkongu si napokon vyplávala tri zlaté a jednu striebornú a aj vďaka tomu je s trinástimi medailami (7 - 5 - 1) dodnes najúspešnejšou účastníčkou majstrovstiev sveta v 25 m bazénoch.

Jej prenasledovateľky, Číňanka Ling Li (12 medailí) a Austrálčanka Susie O‘Neillová (11 medailí) už vodu v bazénoch nečeria, a tak sa k nej na dnes sa začínajúcom svetovom šampionáte v Moskve môže priblížiť štvrtá v poradí - Martina Moravcová s 11 medailami.