Cena pre Girardotovú

Francúzsky herec Alain Delon a Annie Girardotová, ktorá na 16. ročníku slávnostného odovzdávania francúzskych divadelných cien v divadle Mogador v Paríži získala Molierovu cenu za celoživotné dielo.

FOTO - TASR / AFP

Každý môže byť lepší a úspešnejší, krajší a šťastnejší - asi tak by mohla znieť prvá veta amerického sociálneho desatora. Ameriku prenasledujú mýty úspechu a fungujúcej všeobjímajúcej rodiny, pričom Američania sa sami stávajú ich obeťami. Ostáva mi preto trochu záhadou, prečo sa film Taká zvláštna rodinka stal v USA hitom a vyslúžil si i nomináciu na Oscara. Film, ktorý je plný cynizmu a irónie, aká sa v politicky korektných a priamočiarych hollywoodskych filmoch príliš nenosí. Žeby práve vďaka tomu?

Tenenbaumovci sú vskutku zvláštna rodina. Otec Royal (Gene Hackman) a matka Etheline (Anjelica Hustonová) majú tri deti, každé nadpriemerne nadané. Chas (Ben Stiller) už v deviatich rokoch zvládne zákony trhu a vrhne sa na finančné transakcie, Richie (Luke Wilson) je rodený tenisový šampión a adoptovaná dcéra Margot (Gwyneth Paltrowová) v deviatich rokoch píše divadelné hry. Temer idylické spolunažívanie jedného dňa ukončí otec, ktorý sa rozhodne rodinu opustiť. Aby sa po dvadsiatich rokoch do nej zatúžil aspoň na chvíľu vrátiť.

Rodina po dvadsiatich rokoch vyzerá ako skládka neuskutočnených snov. Pričom za každým neúspechom možno vystopovať práve otcov dlhodobý nezáujem a jeho prazvláštne psycho-sadistické praktiky. A na odrastených deťoch možno odčítavať neurózy ako z obsiahlych skrípt pre poslucháčov psychológie. Toto všetko je východiskom filmu, ktorý však nie je bergmanovskou sondou do ľudskej psychiky, ako by sa mohlo zdať podľa anotácie. Režisér Wes Anderson a spoluscenárista Owen Wilson rozvinuli námet do smutno-trpkej komédie. Svoje postavy predávajú bez patetickosti a z tragiky osudu či negatívnych vlastností si ironicky strieľajú.

Anderson je výborný rozprávač a pri rozvíjaní svojho príbehu sa zaobíde v podstate bez príbehu. História jeho zvláštnej rodinky stojí predovšetkým na drobných epizódach, akoby vystrihnutých zo starého rodinného albumu. Podľa aktuálnej potreby v ňom listuje a so zvláštnou nostalgiou umocnenou obľúbenými skladbami ich nanovo zoraďuje. Napriek dodržanej časovej chronológii hlavnej dejovej línie sa však logická následnosť stáva nepodstatnou. Dramaturgia v tomto prípade funguje veľmi dobre, chvíľami celkom bezchybne. Jedným z dôvodov je bezpochyby i herecký výkon Gena Hackmana, ktorý po dlhom čase dostal príležitosť ukázať, že nepatrí medzi notorických rutinérov, a ešte vždy má čím prekvapiť.

Taká zvláštna rodinka nie je typ filmu, ktorý vyvoláva búrlivé výbuchy smiechu, skôr sled pousmiatí a úškrnov. Je to celkom zábavné posedenie nad smutnými osudmi klanu Tenenbaumovcov a dôkaz, že humor chodí po ľuďoch spolu s nešťastím. Aj keď možno niektorí priaznivci skečov Petra Novotného Adersonovu iróniu označia za nehumor, v mojom prípade zabrala celkom spoľahlivo.

Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor www.inzine.sk)