
Izraelskí vojaci vyzývajú Palestínčana, aby nadvihol svoju vetrovku pred prechodom cez kontrolné stanovište Kalandia v blízkosti Ramalláhu. FOTO - TASR/AP
Izraelský premiér Ariel Šaron včera vyhlásil, že povolí palestínskemu vodcovi Jásirovi Arafatovi opustiť jeho obkľúčené sídlo v Ramalláhu pod podmienkou, že sa späť už nikdy nevráti. Izraelská vláda však takýto postup neschválila a neodporúčajú ho ani tajné služby. Šaronove slová naznačujú, že konflikt sa posúva na inú úroveň.
Arafat za posledných päť dní, ktoré strávil v „totálnej izolácii“, niekoľkokrát vyhlásil, že dobrovoľne neodíde. Pre Palestínčanov sa stáva „posledným symbolom odporu“ vo vojne, ktorú prehrávajú.
Od piatka je uväznený v niekoľkých miestnostiach oficiálneho sídla v Ramalláhu. Izraelskí vojaci vyhlásili Ramalláh za uzavretú vojenskú zónu.
Arafata uznáva ako legitímneho reprezentanta Palestínčanov väčšina štátov vrátane európskych. Podľa denníka Haarec dali USA Šaronovi voľnú ruku vo vojenských akciách - ale musel sa zaručiť, že Arafatovi nikto neublíži ani nebude vyhnaný. USA vojenské akcie v posledných dňoch neodsúdili - prvý kritický hlas prišiel z Washingtonu včera: „Arafat hrá dôležitú úlohu v mierovom procese a nemal by byť vypudený z Ramalláhu,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Collin Powell.
Doteraz izraelská armáda túto hranicu neprekročila, aj keď povaha vojenských akcií v Ramalláhu úmysel vyhnať Arafata naznačuje. Neprekročil ju ani Šaron včerajšími vyhláseniami - tie boli súčasťou psychologickej vojny a nátlaku. Aj on len naznačoval. Veď myšlienka vyhnania Arafata je stará ako sama intifáda.
O pokusoch izraelskej vlády dosiahnuť Arafatov odchod prvýkrát informoval denník Haarec. Kancelária premiéra podľa neho cez víkend dala európskej delegácii na čele s vyslancom Miguelom Angelom Moratinosom podmienku na návštevu u Arafata: prehovoria ho, aby odišiel do exilu, a odvezú ho so sebou. „Povedal som mu (Moratinosovi), že ak budú (európski diplomati) chcieť, môžu priletieť helikoptérou a odviezť si ho (Arafata) so sebou,“ potvrdil neskôr Šaron.
Haarec napísal aj to, že izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres vyjednával s viacerými arabskými krajinami vrátane Egypta, či by Arafatovi neposkytli azyl. Rokovania vraj neboli úspešné. Peresova kancelária to však poprela.
Do diskusie okolo Arafatovho exilu sa včera zapojil aj vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javier Solana. Podľa neho by z politiky mali odísť Arafat aj Šaron. „Konflikt prežívajú príliš dlho a mali by urobiť miesto novej generácii, ktorá bude robiť inú politiku,“ povedal. Podľa neho je ich konflikt „z veľkej časti osobný“.
Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ