Vlani vydal Belehrad do Haagu exprezidenta Slobodana Miloševiča. Haagsky súd žiada ďalších, a to veľmi naliehavo. Na zozname je pätnásť mien. Sú medzi nimi štyria vysokopostavení bývalí Miloševičovi spolupracovníci, napríklad Milan Milutinovič, ktorý je dosiaľ srbským prezidentom.

Prezidentovi je nevoľno

Proces s Miloševičom zatienil fakt, že jeho vydanie bolo v danom okamihu husárskym kúskom vlády premiéra Zorana Djindjiča. Prezident JZR Vojislav Koštunica s ním nesúhlasil. Zásadne nesúhlasí s vydávaním občanov Juhoslávie zahraničným súdom. Prezident argumentuje, že extradícia je v rozpore s ústavou a treba najprv prijať nový zákon (na ktorom sa však koalícia nedokáže dohodnúť). Na druhej strane – JZR je ako člen OSN viazaná na spoluprácu s jej orgánmi, teda i s tribunálom.

Ani sám Koštunica, ktorý nedávno poznamenal, že „z tribunálu sa mu robí nevoľno“, pritom neodopiera haagskemu súdu spoluprácu. Pripája však vždy svoje „ale“, teda podmienky, ktoré Haag neprijíma.

Predvolebná téma

Belehradská koalícia stojí dlhodobo na pokraji kolapsu. Čoraz častejšie sa skloňuje slovo voľby. Tribunál je vlastne veľkou predvolebnou témou. Hlavní rivali sú jasní – na jednej strane umiernený nacionalista a obhajca vlády zákona Koštunica, na druhej známy pragmatik Djindjič, ktorý stavil plne na medzinárodnú kartu.

Djindjič pritom neohrozene vyzval, aby sa k otázke spolupráce s Haagom vyjadrili Srbi v referende. Zástupca Koštunicovej strany to odmietol s tým, že spolupráca s Haagom je „samozrejmosťou“. Len pripomína Koštunicovo „ale“ – teda vracia vec k domácemu sporu o zákon. Tým len podčiarkuje, že ide viac o vnútropolitický než zahraničnopolitický zápas Juhoslávie.

Ide aj o zápas o moc a vplyv nad armádou a políciou. Armáda JZR je naklonená Koštunicovi. Polícia podlieha Djindjičovmu ministrovi vnútra Vladanovi Batičovi. Ten už vyhlásil: zákon-nezákon – zatykače na haagskych podozrivých, pričom bez upresnenia dodal, že „záleží na polícii“, kedy to urobí.

USA vyčkávajú

Ultimátum vypršalo, ale Spojené štáty rozhodnutie zdržali. Ak by výstrahu dodržali, Belehrad by prišiel pre začiatok nielen o tohtoročných 40 miliónov dolárov americkej pomoci, ale možno aj o podporu Medzinárodného menového fondu, s ktorým práve podpísal trojročnú dohodu na 800 miliónov.

„Je v záujme USA podporovať Juhosláviu, pretože čokoľvek iné by so sebou mohlo niesť vážnu hrozbu destabilizácie situácie na Balkáne,“ tvrdí Koštunica. Djindjič nekalkuluje s obavami Washingtonu a jeho pomoc si chce poistiť ďalším ráznym činom. Ide v podstate o dva rôzne pohľady na priority štátu. Medzi týmito dvoma pohľadmi sa bude rozhodovať o budúcej orientácii budúceho Srbska.