Bývalá „obilnica Európy „ so 49 miliónmi obyvateľov je dnes známa skôr v súvislosti s mafiou, černobyľskou haváriou a politickými vraždami počas vlády prezidenta Leonida Kučmu. Vzhľadom na svoju geopolitickú polohu východnej hranice Európy či západnej bašty Ruska je jej politická nezávislosť otázna.
Samostatnosť Ukrajiny z roku 1918 trvala presne tri roky. Potom ju pohltilo sovietske impérium.
Samostatnosť vyhlásila Ukrajina v roku 1991. O tri roky neskôr sa prezidentom stal Leonid Kučma a začal presadzovať proruskú politiku. Ukrajina a Rusko zostávajú zviazané. „Existencia nezávislej Ukrajiny znemožňuje obnovu imperiálneho potenciálu ruského štátu. Ukrajina oslabuje Rusko smerom k Európe,“ píše politológ Alexander Duleba vo svojej štúdii z roku 1998.
Ruské médiá podľa BBC vidia za výsledkami volieb hlavne rozhodnutie o pro- alebo protiruskom smerovaní krajiny. Podľa Komsomoľskej pravdy „Rusko vyhralo ukrajinské voľby, ale toto víťazstvo môže byť posledné“.
Oficiálny plátok Rossijskaja gazeta píše o budúcom trojitom teritoriálnom rozdelení krajiny: „Západná Ukrajina, na západ od rieky Dneper, sa dostane pod vplyv pravičiarov a Spojených štátov, oblasť na východ od Dnepru pôjde pod Rusko a Crimea pod vplyv Turecka.“ (zo)
