Podľa výsledkov sčítania 99,7 percenta hlasov zvíťazila Naša Ukrajina vedená Viktorom Juščenkom. Získala 23,53 percenta hlasov a 112 až 118 parlamentných kresiel. Napriek tomu nie je jasné, či sa im podarí vytvoriť najsilnejšiu frakciu.

Jednu polovicu zo 450 parlamentných kresiel volili občania pomerne na základe zoznamov politických blokov. Druhú polovicu obsadia kandidáti zvolení väčšinovo v jednomandátových obvodoch.

Juščenko a jeho Naša Ukrajina síce zvíťazili v pomernej voľbe, ale vo väčšinovej získal najviac kresiel proprezidentský blok Za zjednotenú Ukrajinu (ZaJedU). Celkovo ho volilo 12,08 percenta voličov. Údajne ovládne 104 až 119 mandátov. O skutočnom víťazovi volieb tak rozhodnú nezávislí kandidáti. Analytici predpokladajú, že mnohí z nich sa pridajú k ZaJedU prezidenta Leonida Kučmu.

Komunisti, víťazi minulých parlamentných volieb a iniciátori nedávneho pokusu o odvolanie prezidenta, sú s 20,04 percenta na druhom mieste v pomernej voľbe blokov a strán. V jednomandátových obvodoch však dopadli slabo. V parlamente budú mať asi 66 kresiel. „Prvýkrát nevyhrali komunisti,“ hlási titulok denníka Fakty i komentarii.

Približne sedem percent dostali socialisti vedení Oleksandrom Morozom. Moroz vyhlásil, že hlavným cieľom týchto volieb je poraziť vládnuci režim a zmeniť ústavu. Socialisti vraj uvažujú o spojení s blokom Kučmovej nepriateľky Júlie Tymošenkovej, ktorá má tiež asi sedem percent, a s Juščenkovou Našou Ukrajinou. Takáto koalícia by kontrolovala viac než 150 mandátov a priškrtila by zdroj moci komunistov aj proruského ZaJedU.

ZaJedU sa môže spojiť so sociálnymi demokratmi, ktorí dostali len 6,2 percenta hlasov. Špekuluje sa však aj o zväzku s komunistami. Ruský politológ Gleb Pavlovskij tvrdí, že to nie je vylúčené. Ako argument by poslúžilo hľadanie „ukrajinského Putina“.

Rozloženie síl v parlamente naznačuje, že asi nebude veľmi stabilný. Voľby síce potvrdili Juščenkovu popularitu, ale nepriniesli rovnováhu politických síl. Politológovia predpovedajú vlnu verejných protestov.

Oveľa dôležitejšie však budú prezidentské voľby o dva roky. Práve prezident má najsilnejšie postavenie. Ukrajinský denník Segodňa preto nazval nedeľňajšie parlamentné voľby „zahrievacím kolom pred prezidentskými voľbami v roku 2004“.

(zo, čtk)