„Otec ležal v nemocnici so zlomeninou nohy. Raz ráno mu chceli prezliecť posteľ, a tak ho posadili do kresla. Potom však naňho zabudli,“ hovorí Ján Michna zo Senca. „Keď sa na obed ozval, že by si chcel ľahnúť, sestričky mu povedali – chvíľu počkajte, máme veľa roboty. O hodinu otec dostal srdcovú príhodu a museli k nemu volať lekára.“

Syn ihneď rozhodol, že otca premiestni do inej nemocnice a požiadal o prepúšťaciu správu. „Na moje prekvapenie som sa v nej dočítal, že otec dostal slabú srdcovú príhodu – lebo spadol z postele! Nebola to pravda, lekár však nechcel, aby naňho padol čo len tieň podozrenia, a tak to hodil na pacienta.“

Michna sťažnosť na lekára nepodal. „Povedal som mu svoje, a tým to zhaslo.“

Sandra Blahová z Bratislavy má na lekárov tiež ťažké srdce. „Mala som problémy so stanovením dátumu pôrodu. Pôrodník totiž odmietal uveriť, že som otehotnela v termíne, ktorý udávam. Vravel mi, vy nemôžete vedieť, kedy ste otehotneli. Keď nie ja, tak kto?“

Problémy nastali, keď sa blížil čas pôrodu. „Lekár mi začal nasilu vyvolávať pôrod, vraj prenášam. Moje tvrdenia, že je to preto, lebo mám do pôrodu ešte tri týždne, nebral do úvahy. Po 14 injekciách a takmer stovke liekov som po desiatich dňoch porodila.“

Pri obhliadke novorodenca detská lekárka zistila, že dieťa je nedonosené. „Pri prepúšťaní som dostala lekársku správu. Stálo v nej, že pacientka si zle zapamätala termín poslednej menštruácie, a preto bol vyvolaný pôrod skôr.“

Sťažnosť nepodala. „Nevedela som, že je niečo také možné. A keď som zistila, že sa to dá, povedali mi, že je to premlčané. Keby to išlo, dala by som sťažnosť aj dnes.“ (sr)