slovenský rozhodca má na starosti všetko, čo sa týka medzinárodných súťaží, počnúc OH, MS, ME až po klubové. Má teda „dozor“ nad ich systémom, štruktúrou, dohliada na pravidlá, hodnotí rozhodcov a komisárov, organizuje pre nich školenia. V jeho kompetencii je všetko okrem marketingu a financií.

Európske kontinentálne súťaže sa v sezóne 2000/2001 skončili po parížskom finále Suproligy 11. - 13. mája. Uplynulá sezóna bola vo vrcholnej podobe atypická. Muži proti vôli FIBA hrali Euroligu i Suproligu, ženy mali model so šestnástimi družstvami, z ktorých každé hralo play off. Ani jedna novinka nepriniesla osoh. So športovým riaditeľom FIBA sme sa telefonicky zhovárali o návrate k osvedčenému i o novinkách. Vyžiadali si ich kluby, športová komisia FIBA ich akceptovala, schváliť ich však musí zasadnutie strešnej organizácie svetového basketbalu na zasadnutí v nemeckom Bad Kreuznachu. Podľa slov Ľ. Kotlebu sa tak na 99,9 percenta stane.

Ženská Európska liga sa hrala pomerne nelogickým spôsobom. Ak preženieme - aj tím, ktorý prehral všetkych desať stretnutí v skupinách, mohol Euroligu vyhrať. Napokon zvíťazilo francúzske Bourges, postupujúce do play off s bilanciou štyroch víťazstiev a šiestich prehier. Podľa akých kritérií ste sa rozhodovali pri návrate k osvedčenému modelu s dvoma skupinami po ôsmich družstvách?

„Ak to má svoje opodstatnenie, snažíme sa vždy vychádzať zo želania klubov. V tomto prípade bolo rozhodovanie na oficiálnej konferencii FIBA v rámci ženského aprílového Final Four v talianskej Messine úplne jednoznačné. Teda z dvoch osemčlenných skupín postúpia štyri do jedného kola play off na dve víťazstvá, víťazi sa stretnú v štvorčlennom Final Four, ako sa hralo od roku 1991.“

Na Sicílii sa hovorilo aj o jednej vážnej zmene. Miesto záverečného Final Four neurčí FIBA rok vopred, ale až vtedy, keď budú známi jeho účastníci. Predpokladáte, že sa ujme aj táto novinka?

„Som presvedčený, že áno. V Messine, či napríklad predtým v gréckej Larisse roku 1997, sa hralo pred slabými návštevami. Nemusí to byť pravidlo, ale v krajinách, kde má výrazne dominantné postavenie mužský basketbal, ženy nelákajú, ak nehrá v záverečnej štvorke domáci klub alebo aspoň tím z usporiadateľskej krajiny. Keď sa hralo Final Four vo Valencii a v Come s účasťou mestského tímu, bolo plno. O Final Four v Bourges a Ružomberku, kde má ženský basketbal dominantné postavenie, bol veľký záujem a bola tam skvelá atmosféra. Reagujem ako pracovník FIBA podľa ohlasov v Mníchove.“

Bude dosť času na usporiadanie kvalitného turnaja?

„Aj v tomto prípade reagovali kluby unisono. Šesť týždňov stačí. Súhlasím, ide o klasický turnaj štyroch s väčším počtom novinárov a funkcionárov.“

Veľmi negatívne stopy zanechal vlaňajší rozkol medzi najbohatšími mužskými klubmi vplyvných európskych krajín a Medzinárodnou basketbalovou asociáciou, ktorý vyvrcholil otvoreným bojkotom oficiálnych súťaží FIBA. Pre bežného fanúšika bolo veľmi zložité sledovať novovytvorenú Suproligu a „trucpodnik“ Euroligu. Ako hodnotí FIBA nedávne opätovné spojenie obidvoch strán?

„Veľmi pozitívne. Je dobré, že sa bude hrať opäť jednotná liga, basketbal totiž zbytočne stratil na popularite. Široké masy súťažiam jednoducho nerozumeli.“

Kto vyšiel s iniciatívou, kto spravil ten povestný prvý krok?

„Dá sa povedať, že obidve strany boli rovnako aktívne. Snažili sme sa spoločne nájsť najlepšie možné riešenie, a hoci FIBA nie je úplne spokojná, hlavné je, že sa dosiahol kompromis.“

V čom bol pri rokovaniach najväčší problém?

„V určení klubov, ktoré budú hrať v novej Eurolige. Dodnes je systém súťaží i rozdelenie mužstiev do nich len predbežné. Doslova každú hodinu prichádzajú nové návrhy od federácií i klubov. Rozhodnutie padne v najbližších dňoch.“

Sídlo Medzinárodnej basketbalovej federácie sa má v blízkom čase sťahovať z Mníchova do Ženevy. Znamená to pre organizáciu aj niečo iné než zmenu pôsobiska?

„Budem stručný. Nič sa nemení, iba mesto a budova.“ (pf, šef)