FOTO - BOUBACAR TOURÉ MANDÉMORY

Západoafrickí fotografi prinášajú čiastočne umelecký a čiastočne dokumentárny pohľad na identitu a životný pocit ľudí vo svojej krajine. „Afrika,“ povedal Okwui Enwezor, „už nemôže byť psychosexuálnym predmetom romantických snov ani nočných môr Európanov.“ Enwezor, šéf kasselskej Documenty, hovorí o tom, o čo výstave Flash Afrique ide: západná Afrika, cetrum africkej fotografickej scény, je náleziskom obrazov, ktoré môžu skoncovať s našimi strnulými predstavami tým, že jednoducho všetko postavili na autenticite.

Flash Afrique vychádza jednak z klasických štúdiových portrétov renomovaných umelcov ako Seydou Keita alebo Philipa Kwama Apagya, na druhej strane z dokumentárnej fotografie, pouličných scén, žúrov a monumentálnych záberov Malicaka Sidibého alebo Bouna Medoune Seya z Dakararu.

Výstava zahŕňa celé spektrum od čiernobielych fotografií z päťdesiatych rokov po moderné farebné snímky. Nechce uzavrieť Afriku do „policajne stráženenej kolónie západnej žiadostivosti a túžby“, píše africký teológ Olu Oguibe v texte k výstave určernom pre tlač. „Chce vyrozprávať čím viac príbehov takzvaného čierneho kontinentu, a to výnimočne nie zo západnej, európskej perspektívy.

Výstava pôjde po videnskej Kunsthalle ďalej do Lisabonu, Washingtonu, Paríža a Berlína. Návštevníkom sa špeciálne odporúča pozorne sa dívať na štúdiové portréty. Vyostrené momentky obsahujú množstvo kódov a signálov, ktoré ukazujú model vnímajúci seba samého, a neslúžia len na to, aby zdobili stenu nad posteľou. S objektívom sa Afričania vydali na cestu za vlastnou identitou.

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)