Fruni: „Zdravím ťa.“

Podnikateľ: „Zatiaľ len tak rozprávajme, som 150 kilometrov od Bratislavy. Mám dobrý telefón.“

Fruni: „Dobre, aj ja mám bezpečný.“

Podnikateľ: „Ja ti to porozprávam v krátkosti, len aby si vedel. Jedná sa o to, že je to politická objednávka. Dali to Šátekovi, vieš kto je?“

Fruni: „Nie, nepoznám.“

Podnikateľ: „No, zo špeciálneho útvaru, obzvlášť závažnej kriminálnej činnosti. A čo robí oného, Lexu. A majú pokyn v podstate zavrieť kohokoľvek, len proste aby Dzurinda pred voľbami mal výsledok. Rozumieš ma? Absolútne. Či spravil voľačo, či nespravil voľačo, proste skrz ľudí. Zároveň zariadili, aby tam bola kontrola, aby prijali tú zmenu v onom, v registri a predbežného správcu menovali, bez ktorého nemôžeš ako konateľ podpísať, musí to parafovať. Rozumieš ma? Teraz. Dúfam, že sú to dobré telefóny.“

Fruni: „Môj je dobrý.“

Podnikateľ: „Je tam oné, že odhadujú to, ešte šťastie, že skrz Černáka predĺžili vyšetrovaciu väzbu na päť rokov. Lebo to sú už úlohy. To ti hovorím úplne z kuchyne. Majú 150-tisíc ľudí vypočuť ako poškodzovanie veriteľa. Rozumieš ma? To je minimálne na tri-štyri roky, každý koľko, za koľko percent. Teraz každého, koho len zoberú za hraniciach, päť rokov bude čakať na výsledok. Nemusel nič spraviť, nič, rozumieš ma, lebo potom sa to v tej mozaike bude – toto neni pravda, toto neni pravda, toto. Oni, to našli, tam našli, že súkromne požičiaval, že v podstate spreneveril, keď vybral od ľudí a neinvestoval, a tak ďalej, tak jednoducho, že to jako spreneveril peniaze.“

Fruni: „No práve to by museli dokázať.“

Podnikateľ: „No počkaj, ja ti hovorím, že oni to berú tak, že si používal peniaze na iné ako na investície a na úroky. A ďalšie a ďalšie veci… zlá kúpa a tak ďalej. Majú tam dvadsať paragrafov. A teba potrebujú jak hruštičku, aby pred voľbami hovorili, že to je obrovský záťah. A teraz ešte krajšie by to bolo, chcú aj týchto zmocnencov. Zatiaľ podvod, lebo že tá pohľadávka, oni že ju zatiaľ budú kvalifikovať ako nebonitnú, rozumieš? Až keď ten, čo som ti hovoril, vyhlási, že je bonitná, to zaplatí, potom bude už zas ten pohľad iný. Ten to vyhlási tak v apríli, v máji.“

Fruni: „No ale včera vyhlásil niečo iné. Včera vyhlásil, že peniaze ľuďom vyplatené nebudú. A povedal to ten, čo mal vyhlásiť tento týždeň, že budú. Rozumieš.“

Podnikateľ: „Kto? Ten, čo u vás hral.“

Fruni: „No, ten.“

Podnikateľ: „Ale kde.“

Fruni: „No tak včera som mal potvrdené, že včera v televízii vystúpil.“

Podnikateľ: „Ale kdeže, veď ja som s ním sedel. A dokonca, tento ti nepovedal, Bencze, že chce osobne 150-tisíc listov poslať.“

Fruni: „Niečo také hovoril, hej.“

Podnikateľ: „Tak keď nastúpi ku každému zvlášť, tak takéto veci ja si nemyslím, že sú ináč. Tak preto sa to všetko schovalo do trezoru, lebo zmluvy sú platné, a keď sa trošilinka, za mesiac ukľudní situácia, keď bude možné rokovať so správcom, musím vedieť, koho vymenujú za správcu predbežného a o dva dni vymenujú normálneho správcu. Tam sa nedá nič inšie robiť. No a teba by potrebovali ako oriešok. Strašne vás dvoch.“

Fruni: „Nás dvoch alebo troch?“

Podnikateľ: „Troch, všetkých konateľov. Tam sa ťa opýtajú na niečo, zas nechajú pol roka, zas sa ťa opýtajú, zas nechajú. Proste dokiaľ nevypočujú všetkých veriteľov, dotiaľ tam sedíš a kukáš sa. Že potom povedia sorry, to ich už nezaujíma. A hlavná vec je teraz pred voľbami, rozumieš ma. Toto ti hovorím v krátkosti, že takáto je momentálna situácia, a preto by bolo strašne nerozumné a strašne sprosté, keby si dva-tri mesiace nebol tam, lebo na budúci týždeň dajú medzinárodný zatykač.“

Fruni: „Hej. Len teraz sme v patovej situácii, lebo my nemáme v rukách žiadne zmluvy. Ty hovoríš, že sú v trezore, ale predsa.“

Podnikateľ: „Nepotrebuješ nič, to sú dve veci, chápeš ma? Jedna vec nemá z druhou nič.“

Fruni: „Ale ako že nie, veď ja sa nemám čím preukázať. Keby ma dnes čapli, tak v podstate sa mi to pomaly zdá, ako keby to bolo hrané do toho, že žiadny investor neexistoval, žiadni splnomocnenci neexistovali, lebo skutočne nikto z nich sa prakticky ani neukázal, ani nevystúpil a nevidím dôvod, prečo by sme nemali mať v rukách tie zmluvy, však sú to normálne obchodné dokumenty, ktoré deklarujú, že sme obchod urobili, to je všetko.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, my sme chceli, aby si vedel, ten mesiac… To sú dve rozdielne veci, ich nezaujíma tá zmluva a toto, ich zaujíma to, čo sa sedem rokov robilo, chápeš ma?“

Fruni: „Dobre, tak ale ja by som to práve rozlišoval, lebo toto je jedna vec. Dobre, tak na tom môžu kľudne pracovať a tak ďalej, chápeš ale.“

Podnikateľ: „Na tom, a toto ďalej. Toto bude normálne, ukážu za dva, za tri týždne, len aby ich teraz nezobrali chlapcovi a nemáme splnomocnenie.“

Fruni: „Ale chlapcovi ich nezoberú, veď chlapec to donesie mne. Respektíve ani nie on. Ja ich potrebujem mať v trezore a ja mám takisto dobrý trezor. A ja musím mať nejaký doklad, panebože, veď čo keď sa stane, že tebe vykradnú trezor a sme nahratí.“

Podnikateľ: „To je v Prahe.“

Fruni: „No v Prahe, tak ale…“

Podnikateľ: „To neni problém, ja to tak neviem. Môžeš sa spoľahnúť, byť spokojný.“

Fruni: „Ja už musím teraz postupovať skutočne veľmi radikálne, ja potrebujem, aby som dneska do večera a aby sme si dohodli stratégiu, buď taký dobrý, ja ich potrebujem mať dneska večer, ja určím, že kde.“

Podnikateľ: „Ty nesmieš miešať, ty sa jednoducho do toho, tvoje už neni nič, chápeš?“

Fruni: „Ale zmluvy musím mať, ako že nie.“

Podnikateľ: „Zmluvy, ja súhlasím, ale to nemá, to sú dve rozdielne veci.“

Fruni: „Nie, nechápem to tak, ja si pripravujem alternatívu takú, že bude na kamere veľa vecí, už sme pracovali teraz tri dni a pokiaľ tie zmluvy nebudem mať v rukách, tak to pôjde do telky, rozumieš. A ja tam vymenujem skutočne všetko.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, ale to je zbytočné…“

Fruni: „Nie, nie, nie, ja to nechápem tak. Lebo začala sa hrať mediálna nôta taká, že skutočne nám zmluvy sú nepredmetné a v aké podstate ani neexistovali. Niečo podobné, ako sa hralo na Devín banku, lenže toto je iné než Devín banka. Tu investor reálne existoval, keď sme dávali dohromady zmluvy…“

Podnikateľ: „Aj existuje, ale…“

Fruni: „No ale prečo je problém teda mať na jednej strane obchodníka zmluvy a na druhej strane nie.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, lebo jednoducho, to sú dve rozdielne veci. Ak by nechcel tým chlapcom dať dva-tri týždne. Ty sa s tým nevyviníš, že si podpísal. To je úplná sprostosť, si uvedom, úprimne ti to hovorím. Ja ti to pošlem, to nie je problém.“

Fruni: „Ale ja to musím mať, fakt, lebo keď je problém, aby to ani náš právnik nemal v trezore, však to je nonsens.“

Podnikateľ: „Tie zmluvy budeš mať, to nie je problém.“

Fruni: „Ja originály potrebujem, tie zmluvy komplet. Čiže podpisovali sa dvojmo, musia byť originály na jednej strane, originály na druhej. Ja mám normálne obavu, že vôbec ani nie sú zaregistrované u notára a že skutočne sa s tým robí ako so zdrapom papiera.“

Podnikateľ: „Nie, ale pochop, že my žijeme v prostredí určitom. Je ten tlak, aby sa odbúrali, načo vykrikovať…“

Fruni: „Ja nevykrikujem, ja sa len potrebujem brániť. Keď by k niečomu došlo.“

Podnikateľ: „Ty sa nepotrebuješ brániť, to potrebuješ, keby si bol tu. Ale keď si vonku. Počúvaj ma, ty tu jednoducho už nič nemáš, to uvedom si. Absolútne nič, to je len formálna…“

Fruni: „To je v poriadku, že nič nemám, predali sme, to je o. k. Ale pointa je v tom, že ja musím mať doklad, aby nás niekto nebvinil, že sme vytunelovali firmu, lebo tieto zmluvy kvázi sa nachádzajú niekde a ostatné nemáme. Čiže základné zmluvy prakticky nemáme a už to začína chápať aj ten splnomocnenec z našej strany, ktorého som ti doporučil, Ivan, že skutočne postupuje, a nevidel ani základnú zmluvu. A je normálne v pomykove, lebo včera ho sem Brtva doviezol, hej, a toto bolo zrejme základným cieľom, pretože ak splnomocnenec v rámci obchodných zmlúv nemá záujem o svoj tristomiliónový závod, aby sa tam išiel aspoň pozrieť, tak jasne deklaruje, že ho to absolútne nezaujíma a že skutočne ho zaujíma len to, aby tu zase nechal ďalšieho konateľa z našej strany, ktorý urobil nejaké opatrenia, ktorý dal príkazy na vytiahnutie likvidity a teraz sa s tým nič nedeje. Tak to je už nonsens, rozumieš ma.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma ešte raz, prosím ťa. Všetko platí, ja ti tie základné zmluvy pošlem, len prosím ťa, ty sa nevyviníš ani televíziou, ani zmluvami…“

Fruni: „Nie, to je v poriadku, z toho, čo bolo pred tým sa nevyviním. Len chcem, aby na obchod sa nepozeralo ako na podvod, chápeš to, to je všetko. Ja sa nevyviním, ani sa nechcem vyviniť, len…“

Podnikateľ: „…dva týždne, tri týždne, prosím ťa, zakiaľ tie krvavé oči odídu. Keď toto všetko môžeme spraviť absolútne bravúrne a pekne.“

Fruni: „Ja viem, len ja to potrebujem…“

Podnikateľ: „Ty to budeš mať…“

Fruni: „…pozri máš vodičov, pošli to dneska, tie originály, ja viem, že to sú schopní sem doručiť.“

Podnikateľ: „Len, prosím ťa, prosím ťa, pre teba by to malo význam len jeden, jediný raz. Reči na noviny nedaj, lebo to sa hrá, aby sa to teraz niekto potom napísal, že to zaplatia a je to vybavené. Tu sa hrá preto, lebo títo majú krvavé oči a Dzurinda chce zavrieť kohokoľvek. Tak aby títo zmocnenci nezatiahli do toho a nezavreli ich. Ktorí za to nemôžu, dvaja chlapci. Dneska v Národnej obrode sa objavili mená Koch, Pachinger a ešte jeden, traja, už tam voľakto napísal. Na Slovensku sa nič neutají. Ja teba chápem, že keby náhodou príde k tomu, že bude obdobie také, že už sa dá sadnúť si a vysvetľovať veci u nás, tak potom tie zmluvy potrebuješ. Ale dovtedy je zbytočné sa obraňovať, pretože keby si čo na svete povedal, si už tam.“

Fruni: „Ja viem, tu nejde o to, toto ja všetko chápem.“

Podnikateľ: „No, cháp prosím ťa, že toto ti ja pošlem, dohodnutí sme.“

Fruni: „Tak buď taký dobrý, ja potrebujem ich dneska večer mať.“

Podnikateľ: „Áno.“

Fruni: „Máš vodičov, pozri, nech sa pustia dole a po ceste sa dohodneme, kde sa kým prevezmú.“

Podnikateľ: „Dobre.“

Fruni: „Ale potrebujem skutočne tie originály mať, pretože… Ja ich nepotrebujem teraz vyťahovať, chápeš?“

Podnikateľ: „Len prosím ťa, nevyprávaj do tej a hlavne, aby nevedeli, kde si.“

Fruni: „Dobre, nik to nevie.“

Podnikateľ: „Teraz tri, štyri mesiace, vyser na to.“

Fruni: „Na to som pripravený. Len tie základné dokumenty, ktoré…“

Podnikateľ: „Budeš mať, dneska večer ja ich odovzdám. Teraz hneď telefonujem, aby auto som poslal.“

Fruni: „Buď taký dobrý a večer ich potrebujem mať.“

Podnikateľ: „Len prosím ťa, ver mi, že to je len otázka krvavých očí. To sa ukľudní a ide sa ďalej, chápeš ma?“

Fruni: „Dobre, a na tú pohľadávku, ako sa pozerajú.“

Podnikateľ: „Ktorú myslíš?“

Fruni: „No tak, voči tým telekomunikáciám.“

Podnikateľ: „Zatiaľ dokiaľ oný, niekto z politikov nepovie, že treba sa na to pozerať, že to je nedobytné. Preto aj tých zmocnencov by drapli. Povedia, že toto je nedobytné zatiaľ a že to sa len formálne predalo. Preto som ti chcel aspoň mesiac ich ochrániť, kým ten sa vyjadrí, že je to preplatiteľné. Potom sa všetko spustí.“

Fruni: „Ale, počúvaj…“

Podnikateľ: „…a tieto zmluvy budeš mať. To je celé. No hovor.“

Fruni: „No išlo mi len o to, že vlastne tie prvky kvázi teda už, či sa pozerá sudca tak, alebo onak, tej bonitnosti, hej alebo tej akceptovateľnosti tej pohľadávky stále platí, to znamená, bola čiastočne plnená…“

Podnikateľ: „Áno, dobre, veď oni sú neni právnici, ani súd. Chápeš ma.“

Fruni: „No, politici, no to mi je jasné.“

Podnikateľ: „Polícia. Povie zatiaľ, choď oné, no.“

Fruni: „Ja viem, len tie parametre, ktorými sme ju označovali, keď sme sa do obchodu púšťali, tie platia?“

Podnikateľ: „Áno.“

Fruni: „Čiže súd o ňu beží, to robí R…, nie?“

Podnikateľ: „On… mená nie.“

Fruni: „Ale toto je bezpečný telefón, to mám…“

Podnikateľ: „Ja viem, len prosím ťa, všetko bude, len hovorím ti, vieš ako sa, si nevieš predstaviť jak sa trasie. Ani R., aby sa nespomenul. Chápeš ma?“

Fruni: „Len ide o to, aby skutočne sme postupovali podľa dohody. Dobre?“

Podnikateľ: „Len nemôžu byť krvavé oči. Keď toto prejde, tak už potom hentí. Len troška sa musia ukľudniť.“

Fruni: „Len ešte o jedno ťa poprosím. Ty máš pod priamym vplyvom médiá a tie sa ukazujú ako najagresívnejšie, do frasa.“

Podnikateľ: „Ale…“

Fruni: „Zo začiatku to boli… Z Globalu, to je druhá muzika, ale to bol jeden redaktor, to sme stopli. Počúvaj…“

Podnikateľ: „Na … sa s týmto vôbec nik nezaoberal. A ani ostatné nie, neni to také strašné.“

Fruni: „Tak my to vnímame inak trocha, vieš ako, máme informácie aj sprostredkované, aj priame a skutočne, keď sú tu vyhlásenia rozporuplné, na jednej strane sa tvárime, že áno, ideme to riešiť, na druhej strane dostaneme informáciu, že (nezrozumiteľné) nebudú preplatené, tak to je ťažké potom. Už ťažko sa orientovať, a keď to povie…“

Podnikateľ: „Ale to je určitá hra, aby sa ukľudnila situácia.“

Fruni: „Kedy by sme sa mohli dohodnúť, že by sme sa tu niekde dole, alebo na polovičke cesty stretli do frasa, dohodnúť si spoločný postup, lebo aj Bencze už má problémy, lebo nevie, čo povedať ľuďom. Tam je taký chaos, rozumieš ma, že to nemá konca kraja. Išlo nám o to, aby ľudia boli uspokojení postupne a aby sme ich nenapálili, rozumieš, však nám zabijú rodiny.“

Podnikateľ: „Ale však určite, prosím ťa pekne, musíme. My zas tu žijeme a ja viem presne, odkiaľ jaké tlaky idú. Teraz, dneska pravda ide ten Harach dole a asi aj Mikloš, a tak. Teraz dobre, veď to všetci vieme, jedno s druhým súvisí, tá nervozita a ten tlak a podobne. Vieš, to sú neni jednoduché veci a Dzurinda a teraz Šimko chce proste vytlačiť, chce byť líder SDKÚ a chce vytlačiť Dzurindu a vykrikujú, že Dzurinda je na vine, že ministerstvo financií nespravilo kontrolu tých fondov, a tak ďalej.“

Fruni: „Však ani nespravilo, veď rozumieš štyri roky nás Schmögnerka likvidovala, každý zákon, čo bol prijatý, bol prijatý proti nám, aká pomoc vlády súkromnému podnikateľovi, rozumieš.“

Podnikateľ: „Oni potrebujú mať vás troch a vykrikovať zločineckú organizáciu. A oni to chcú nahrať, že to je zo zahraničia riadené, zločinecká organizácia…“

Fruni: „Potom by bolo fakt dobré, keby sa nepodporovali tieto myšlienky v tých médiách z našich vystúpení, rozumieš ma, ale aby sa práve tvrdil opak – dobre – môžu tam byť kvázi, keď ich zistia, predpokladané veci, ale pokiaľ to nemajú zistené, ak nemôžu také nič vyhlasovať a investície, ktoré boli urobené, veď tie sú na očiach ľudí. Veď nemôžu povedať, že sa neinvestovalo.“

Podnikateľ: „Ale chcú, ale nie tak so 40- alebo 38-percentnou…“

Fruni: „To je druhá muzika, dobre, však chceli sme banku, chceli sme zísť dole a nedovolili nám to.“

Podnikateľ: „Počúvaj, mne sa nemusíš…“

Fruni: „Ja viem, no len aby si aj ty chápal, že keď aj ty vystúpiš, aby si nehovoril nič zlého.“

Podnikateľ: „Oni potrebujú mať obeť, rozumieš mať. Keby si všetko zdôvodniť, čo postupne sa dá, musí byť iná atmosféra. Proste teraz predvolebná atmosféra je, budú vykrikovať, že všetci, čo boli predtým, Lexu, a tak ďalej až po teba nič nikto nespravil. To sa musí zmiesť jednoducho, tomu sa nedá zabrániť.“

Fruni: „S Drukosom a s AGW to nezakývalo?“

Podnikateľ: „Na budúci týždeň AGW dole. Už boli za mnou. Teraz v pondelok im chýbalo sto miliónov, dneska je streda, dneska tristo. A boli za mnou, či by som im nepomohol a takisto aj Mojžiš už ide dole.“

Fruni: „Tak o Mojžišovi bolo aj v tlači niečo, že požiadal J&T o nejakú pomoc, a tak ďalej.“

Podnikateľ: „Zatiaľ má osem miliárd.“

Fruni: „Osem miliárd hej? Ty koxo.“

Podnikateľ: „Hej, 7,8. Takže, boli za mnou, to sa všetko pozrucuje, ale to bude zas iná situácia. Ale to bude okydávanie tejto vlády, že to nezabránila. Z toho, im nezáleží na tom, čo budeš vyprávať, preto tvoje vyhlásenia sú o hovne. Proste jednoducho, tam oni potrebujú ťa dostať. Pozrite sa, jakú, neviem, či si si všimol, zadržali ale osem mafiánov v Bratislave. Každý deň o tom vyprávajú, každý deň obrovský zákrok, parádna oná a ja neviem, ako pripravované, proste každý deň je pol strany o tom, že pár kokotov zobrali. Oni sa musia prezentovať. Takže tým atmosféra je vyslovene politická. Preto ti hovorím, že čokoľvek povieš, čokoľvek na svete, to je len bublinka pre Plus sedem dní. Ale principiálne záleží len, aby ste vy traja boli päť rokov.“

Fruni: „Ale ľudia musia to vnímať aj inak, lebo ľudia sú schopní chápať, že to, čo sme robili, sme robili pre niečo, ale to teraz nejde, akože by som sa ti spovedal, len…“

Podnikateľ: „Ľudia nechápu nič, ľudia potrebujú zajtra mať peniaze. Ľuďom môžeš vysvetľovať, čo chceš.“

Fruni: „A Vlado sa ako na to pozerá.“

Podnikateľ: „Mimoriadne opatrne, povedal, že ako aby som vytiahol všetky karty telefónové, ako to nesmie byť, že vlastne sa raz v živote videli, že chcel len dobre investovať, nič viac. Oni by každého, kto len telefonoval, by bol dobre, keby tam bol.“

Fruni: „Počúvaj, tak Bencze pôjde dneska večer tam, a stretnete sa, aby mohol pripraviť sa na to vyhlásenie, a tak ďalej? Lebo musím tým ľuďom niečo povedať, je tam spústa zamestnancov, nevedia, čo majú robiť, to treba, lebo to je fakt neorganizované.“

Podnikateľ: „…zajtra stretnem a poviem, len ja mám aké obavy, že Benceho tam nedajú.“

Fruni: „Ale hej. No tak potom nech tam vystúpi Pachinger, alebo Brtva, ako predstavitelia nových majiteľov.“

Podnikateľ: „No tak potom to sa musí…“

Fruni: „No, lebo rozumieš, lebo oni vlastne oni sú niekde a ľudia to vnímajú kurnik, teraz nevedia, tak kto nám je vlastne šéf.“

Podnikateľ: „Len dva-tri týždne treba vydržať.“

Fruni: „Len ide o to, aby nevznikla revolúcia, lebo ti hovorím, že nám vyhodia baráky do povetria, boha. Toto sme sa tiež zhodli, že to musíme nejako ureidovať tak, aby to ľudia vnímali ako obchod, ktorý má svoje zásady, ktorý má síce aj svoje prerušenia, v zmysle, že aha, ide sa robiť audit a ak ďalej, ale nemôžme to…“

Podnikateľ: „Tak z toho bude, stopercentne ľudia dostanú peniaze, len musia dostať tie osobné listy.“

Fruni: „No hej, a chystá to hej?“

Podnikateľ: „No ja sa musím na to pozrieť.“

Fruni: „Skús sa na to pozrieť, poprosím ťa, ešte.“

Podnikateľ: „Musíš ma trošku pochopiť, že tu je iná situácia, ty to inak vnímaš, ty to berieš z pohľadu takého, ale im na tomto tvojom pohľade nezáleží. Oni by len teba potrebovali.“

Fruni: „Ja viem, no nebudú ma mať, to je druhá vec, len ide o to teraz, aby sme dostali tie zmluvy, tie originály, fakt to žiadam, aby to dneska večer tu bolo. No a potom sa ešte spojíme, hej?“

Podnikateľ: „Na tento mi môžeš volať, ak ti mi budeš z tohto, čo teraz volať, nikde na Slovensko nevolaj.“

Fruni: „Nie, ja nikde inde nevolám. Ja ti pošlem čísla na toto…“

Podnikateľ: „Ani žene, ani nikomu, všetci sú ponapichovaní. Akonáhle len jedného z nás nejako zavoláš, už majú aj teba“.

Fruni: „Toto je totálne bezpečný telefón, môžeš mi veriť dobre?“

Podnikateľ: „Tento si nechaj len pre mňa. Prosím ťa, len nikomu, nikomu nevolaj, nikto ani nikomu.“

Fruni: „Nie, nie, to absolútne. Na Idku mám inú kartu.“

Podnikateľ: „Len prosím ťa, túto kartu si nechaj pre mňa a potom si na tento môžeme volať.“

Fruni: „Dobre o. k. tak buď taký dobrý, popracuj na tom, že by sme dneska večer mali tie zmluvy, dobre? Komplet. Hej?“

Podnikateľ: „Budeš mať, ale prosím ťa, nevolaj mi na iný telefón a tento len nechaj pre mňa.“

Fruni: „Dobre, o. k. a pošlem ti číslo, dobre? Na tento mobil.“

Podnikateľ: „Dobre a daj si strašný pozor, strašný pozor.“

Fruni: „Tak pozdrav aj kolegu, aj kolegovia ťa zdravia, ahoj.“

Podnikateľ: „Ahoj, kamarát, ahoj.“