politike a to mu nemožno zazlievať. Liberálna alternatíva je na Slovensku najmladšou, nemá korene ani v jednej z totalít minulého storočia, čiže nečerpá voličov ani z tradícií klerikalizmu ani komunizmu, ale pochádza z čias novembra 1989. LDÚ založili ľudia, ktorých oprávnenosť byť nositeľmi tejto novej vízie – priniesol ju november 1989 – T. Ferko (a napokon nielen on) nespochybňuje. Ku kritike T. Ferka chcem uviesť niekoľko vecných informácií:
1. Nie je pravda, že LDÚ vstúpila do SOP, ani s ňou nesfúzovala a zatiaľ neurobila žiadne koaličné zmluvy s SOP. V tomto čase totiž práve prebieha vyjasňovanie programovej a hodnotovej orientácie SOP. SOP sa zatiaľ nezmenila z volebnej strany na názorovú a je pozitívne, že jej predstavitelia sú si vedomí nevyhnutnosti kryštalizácie. Faktom je tiež to, že v „starej“ SOP vznikli nové reformné vízie. LDÚ očakáva, že SOP si nájde názorovú a programovú orientáciu a bude robiť účinnejšiu a jednotnejšiu politiku. Ak pán Ferko usudzuje („o bludnej ceste liberálov“), že liberáli nemajú čo hľadať v SOP, ktorej robí problém pomenovať svoju identitu, s tým nemožno inak než súhlasiť. Liberáli z LDÚ do SOP nevstúpili, do jej rozhodovania nezasahujú, pretože rešpektujú jej právo nájsť (alebo nenájsť) svoju líniu a svoje hodnoty.
2. Poslanci LDÚ a SZS po tom, čo poslanci SOP zrušili svoj samostatný poslanecký klub, vytvorili s nimi združený klub. LDÚ ako strana, aj jej poslanci, však avizovala, že tento stav je iba polovicou cesty. Buď sa vzťahy vyjasnia a poslanecká spolupráca sa premení na spoluprácu strán (pokiaľ sa SOP vyhraní a vyrieši niektoré otázky súvisiace s politickými hodnotami, so štýlom politiky atď.), alebo sa spolupráca ukončí. Doterajšie skúsenosti v klube potvrdzujú, že spolupráca je možná, a že poslanci nachádzajú spoločnú politickú vôľu, ktorá smeruje k realizácii reformy a k modernej a korektnej forme politiky. Táto spolupráca pomohla prijať Ústavu SR, a pri hlasovaní o mnohých ďalších reformných zákonoch dokázala, že poslanci SOP majú svoje hodnotové orientácie, ktoré nie sú v protiklade s liberálnou politikou LDÚ.
3. Nie je pravda, že poslanci LDÚ a strana ako taká nezaujali stanovisko v zápasoch o uskutočnenie reformy verejnej správy. LDÚ vytrvalo presadzuje decentralizáciu, kritizuje lavírovanie niektorých koaličných strán a drží sa neustále cieľa decentralizovať rozhodovanie na 12 VÚC + 12 krajov, resp. ešte úspornejší návrh, kde by k 12 VÚC postačili štyri krajské úrady s výrazne obmedzenými právomocami. Nad hádky o počte VÚC a krajských úradov však LDÚ stavia samotnú decentralizáciu moci, daní a rozhodovania, ktorá je podstatou reformy.
4. Nie je pravda, že sa liberáli neozvali v otázke zákonov o daniach – tejto otázke venovali už viacero tlačových konferencií. LDÚ podporuje zásadnú redukciu daní a ich zjednodušenie. Okrem týchto dvoch T. Ferkom vypichnutých nesprávnych tvrdení sa liberálny program LDÚ presadzoval aj pri novele ústavy (obmedzenie poslaneckej imunity, odvolateľnosť poslanca, zrušenie dvojitého charakteru mandátov, reforma inštitútu referenda atď.), ale aj pri teraz pripravovanom zákone o konflikte záujmov ústavných činiteľov.
Tibor Ferko a s ním iste aj mnohí čitatelia zrejme nevedia o činnosti LDÚ veľa a ja ako hovorca strany na tom cítim svoj podiel zodpovednosti. Pravda je, že v súčasnej politickej situácii sa hlas liberálov v lomoze demagógií, sľubov a, s prepáčením, insitností neraz jednoducho stráca. Som rád, že T. Ferko na jeho význam upozorňuje. Iste som nevyvrátil všetky jeho výhrady, ale chcel som poukázať aspoň na nepresnosti, ktoré nespravodlivo a mylne interpretujú politiku LDÚ, ktorá ide, a som presvečený, že aj v budúcnosti pôjde, tou istou cestou, na ktorú jej predstavitelia a slobodymilovná verejnosť vstúpili v roku 1989.
PETER MATULA
(Autor je hovorcom LDÚ)
