Šaron si myslí, v terajšej vážnej situácii sa bezpečnostná situácia Izraelčanom preto vymyká spod kontroly. „Súčasnú nerovnováhu komplikuje nízka pôrodnosť v Izraeli a naopak vysoká na okupovaných územiach a v utečeneckých táboroch mimo Izraela,“ hodnotí situáciu.
Podľa štatistík Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme dnes v Izraeli žije 5,2 milióna Židov, čo predstavuje 38 percent svetovej židovskej populácie. Najperspektívnejšie zdroje imigrantov pre svoj prisťahovalecký program vidí Šaron v Argentíne (230 000 Židov), Brazílii (130 000) a v JAR (80 000).
Poslednú veľkú prisťahovaleckú vlnu zažil Izrael v 90. rokoch po rozpade Sovietskeho zväzu, ktorá do Izraela priviedla vyše milióna Židov. „Ich prínos pre naše hospodárstvo a verejný život je neoceniteľný. Izrael v roku 1990 a dnes - to sú dve rozdielne krajiny,“ tvrdí Šaron. Mnohí v Izraeli predsa len videli v prisťahovalcoch z krajín bývalého východného bloku ohrozenie židovského charakteru štátu, keďže benevolentné prisťahovalecké zákony umožňovali usadiť sa v Izraeli aj mnohým prisťahovalcom, ktorí sa vlastne nemohli považovať za Židov. Izrael garantuje štátne občianstvo každému, kto uspokojivo preukáže židovský pôvod.
Navyše táto vlna priniesla Izraelu aj niekoľko dovtedy neznámych problémov - napríklad alkoholizmus, prostitúciu a organizovaný zločin. Problémy s integráciou do spoločnosti mali predtým aj Židia z arabských krajín, ktorí prichádzali v čase izraelsko-arabských vojen. Tzv. sefardských Židov považovali v Izraeli za druhoradých preto, že prebrali mnohé prvky životného štýlu moslimských krajín, z ktorých pochádzali.
Židia z JAR by napríklad priviezli Izraelu okrem ľudských zdrojov aj finančné. Juhoafrická židovská komunita žije v exkluzívnych severných predmestiach Johannesburgu a jej príjmy niekoľkonásobne prevyšujú celonárodný belošský priemer.
Dilemou pre juhoafrických Židov zostáva, či im Izrael bude môcť ponúknuť niečo, čo im chýba doma. Izraelská veľvyslankyňa v JAR Tova Herzlová, ktorá pravidelne usporadúva semináre o investičných možnostiach v Izraeli, tvrdí, že najviac otázok sa týka bezpečnosti a budúcnosti okupovaných území. Šaron sa neobracal ani na 700-tisícovú komunitu vo Francúzsku alebo vôbec najväčiu v USA, kde žije viac Židov než v Izraeli. Podľa Jeruzalem Post by to bolo asi zbytočné.
PRE SME – ROMAN LIPTÁK, Pretória
