Minulotýždňová bratislavská konferencia mala vystupňovať tlak kandidátskych krajín na NATO. Vilniuská deviatka by chcela, aby dalo NATO jasné prísľuby pre rozšírenie na budúcoročnom summite v Prahe. NATO sa pravdepodobne rozšíri, nikto však stále nevie ako.
Predstavitelia aliancie opakujú, že na túto diskusiu je ešte priskoro: kandidáti majú pred sebou veľa zlomových momentov - Slovensko napríklad čakajú voľby. Čas na rozhodovanie ale potrebujú aj členské krajiny. Podľa pozorovateľov sa totiž stále zreteľnejšie začína ukazovať, že Spojené štáty a ich európski spojenci sa pozerajú aj na rozšírenie inými očami.
Ani americký prezident George Bush síce ešte nepovedal, ako presne vidí otázku nových členov, v jeho okolí sa ale zoskupilo viacero republikánov, ktorí rozšírenie podporujú. Práve oni sa vraj prihovárajú za takzvaný veľký tresk - rozšírenie o všetkých alebo aspoň väčšinu kandidátov. Bush to naznačil aj v posolstve bratislavskej konferencii: „Žiadna časť Európy nebude vynechaná pre svoju históriu alebo zemepisnú polohu.“
Kým Spojené štáty aspoň hľadajú stanovisko, v Európe je úplne ticho. „Ticho, ktoré počuť v Európe na túto tému, je skutočne ohlušujúce,“ povedal pre americký denník Washington Times analytik Heritage Foundation pre Európu John Hulsman. „Je to následok jasného nedostatku nadšenia pre rozšírenie v čase, keď neexistuje zásadný politický dôvod alebo bezpečnostná hrozba, ktorá by tento proces posúvala dopredu.“
Európa sa trápi so svojimi vlastnými problémami. Diskutuje o európskych obranných jednotkách, inštitucionálnych reformách EÚ. Špeciálne Nemecko, ktoré bolo veľmi aktívne v prvej vlne rozšírenia, je dnes absolútne nemé: podľa pozorovateľov sa Berlín snaží čo najviac vylepšiť vzťahy s Moskvou. A do tohto plánu rozšírenie, pri ktorom sa hovorí aj o troch pobaltských krajinách, nezapadá.
Aj preto sa vo viacerých európskych metropolách hovorí len o minimalistickom rozširovaní. Bez odvahy a veľkého rizika by sa potom mohlo tešiť iba Slovinsko a Slovensko.
Ani v našom prípade ale nie je nič isté. Odstaviť sa môžeme, rovnako ako v prvom kole, my sami. Všetko sa ale môže skomplikovať aj v Bruseli. Spojené štáty od začiatku mája žijú v malom šoku: ich dlhoroční spojenci sa postavili proti nim. Najjasnejšie sa to prejavilo pri voľbe zástupcov do Komisie OSN pre ľudské práva. Američania stratili svoj hlas práve preto, že ich nepodporili európski spojenci. Témy ako protiraketová obrana, životné prostredie už dnes Ameriku a Európu skôr oddeľujú ako spájajú. A niečo podobné by sa mohlo stať aj v NATO.
Napätie medzi spojencami vnímajú Američania aj v aliancii. „Cítime to každý deň a každú hodinu,“ povedal SME nemenovaný vysokopostavený americký predstaviteľ v NATO. Obavy z postoja niektorých západoeurópskych krajín k rozšíreniu má aj český prezident Havel. „Môže to súvisieť s pocitom, že NATO je v rukách Američanov,“ povedal v Bratislave pre denník Wall Street Journal.
Aliancia funguje na princípe konsenzu. Kroky musí odsúhlasiť všetkých 19 členov. Aj preto treba naďalej počítať s možnosťou, že Praha nakoniec pozvánky nepošle nikomu. I keď dnes je to málo pravdepodobné.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
