hodiny v prijímacej miestnosti odbili 15. hodinu, začala nervozita opantávať aj myseľ.
„Nespravím niečo nevhodné?“premýšľam a naposledy si skontrolujem uzol na kravate. Vtom sa na miestnosti, v ktorej sme sa mali o pár minút pohodlne usadiť, otvoria dvere. Prichádzajú! Je to však planý poplach. Kráľ k nám iba nazrel, zrejme ešte musel počkať na kráľovnú.
O chvíľu sa už zjavili spolu. Úsmev kráľovnej Silvie, ktorá vkročila prvá, dal na trému rýchlo zabudnúť. Jej príjemné, smejúce sa mandľové oči oznamovali, že hostí nezvykne obdarovať len formálnym odvarom úsmevu.
„Teraz už rozumiem, prečo o nej Švédi tak pekne hovoria,“ poviem si v duchu a už mi pevne stíska ruku jeho veličenstvo, kráľ Carl XVI. Gustaf.
Moje kráľovské faux pas si však na mňa predsa len počkalo. Na stretnutí so zamestnancami kráľovského paláca sme sa dozvedeli, že kráľ, vášnivý poľovník, už na Slovensku neoficiálne bol. Nebola to pravda. To som však netušil, keď som položil úvodnú otázku.
„Ak mám správne informácie, nejde o vašu prvú návštevu na Slovensku?“
Prekvapený kráľ sa zamyslel a s úsmevom mi oznámil, že pokiaľ si pamätá, na Slovensku ešte nebol. V tej chvíli mi hodila záchranné lano kráľovná Silvia. Rozhovor sa rozbehol.
Kráľovná: Ja som už u vás bola. Bolo to dva dni pred inváziou sovietskych vojsk v roku 1968. Moji rodičia boli v tom čase v Brazílii a ja som bola na prázdninách v Maďarsku a v Československu. Bola som aj v Bratislave. Rodičia sa po vpáde ruských vojsk veľmi obávali, či som ešte tam.
Ak sa vrátime do minulosti a skočíme späť do prítomnosti – dá sa povedať, že sa splnili vaše sny z detstva?
Kráľ (na chvíľu sa zamyslí): O týchto veciach sa nehovorí ľahko. To, v akej som situácii, som si uvedomoval už v ranom detstve. Nerozmýšľal som však o tom každý deň, to nie. V tom veku som si ani nevedel predstaviť všetky okolnosti, ktoré výkon kráľovskej funkcie sprevádzajú. Veľakrát som už dostal otázku, čo by som robil, keby som nesedel v tomto paláci. Je toľko vecí, ktoré môže človek robiť. Vždy som sa zaujímal o lesy, prírodu, poľnohospodárstvo. Zároveň som však vždy musel myslieť aj na vzdelanie. Vždy tu boli nejaké skúšky, bolo treba tvrdo pracovať.
Vedeli by ste povedať, aké výhody a nevýhody prináša monarchia?
Kráľ: Som veľmi hrdý, že vo Švédsku máme monarchiu. Jej história siaha pomerne ďaleko. Myslím si, že máme s jej obyvateľmi, ale aj s politikmi a vládou veľmi dobré vzťahy. To isté sa dá povedať aj o Európe. Monarchia je zakotvená v ústave, je to niečo, čo má kontinuitu. Nie je to ako s politikmi, ktorí prichádzajú a odchádzajú. Monarchia tu je, je to jeden zo základov spoločnosti. Pre ľudí je, myslím si, veľmi dôležité, že existuje niekto, kto reprezentuje ich aj ich krajinu. Dá sa povedať, že monarchia je akousi dušou krajiny.
Aké máte vzťahy s inými kráľovskými rodinami? Stretávate sa a ste v kontakte aj mimo protokolu?
Kráľ: Áno, ale nestretávame sa príliš často. Sme však v kontakte, veď máme podobné záujmy. Nie je to, samozrejme, každý deň.
Médiá vo Veľkej Británii sú k členom kráľovskej rodiny nemilosrdné a sledujú každý ich krok. Vo Švédsku to tak nie je. Čím si to vysvetľujete?
(Chvíľa váhania)
Kráľovná: Áno, je to tak, ale objavujú sa aj výnimky. Pokúšame sa byť otvorení, pomerne často sa stretávame s novinármi. Myslím si však, že vo Švédsku ľudia vo všeobecnosti rešpektujú súkromie druhých.
Kráľ: Veľmi dobré skúsenosti máme z našich verejných vystúpení. Reakcie sú prirodzené a väčšinou nie sú prehnané. Keď napríklad navštevujeme športové podujatia, každý sa sústreďuje na šport, a my sme tam tiež len ako fanúšikovia. Tak to bolo napríklad aj teraz, keď sme boli počas víkendu na lyžiarskych pretekoch mimo Štokholmu. Boli sme aj na olympijských hrách v Salt Lake City, kde sme videli veľmi veľa disciplín, napríklad hokej.
Aj zápas s Bieloruskom? (Tento zápas švédske mužstvo nešťastne prehralo. Bol to zrejme najprekvapujúcejší moment hier – švédska tlač písala o tragédii.)
Kráľ: Na tom sme neboli. Našťastie. (smiech) Ani som ten zápas nepozeral, tak sa ma radšej nepýtajte, prečo sa to tak skončilo. Nikto tomu nerozumie.
Je niečo, čo máte na svojej práci rád, čo si vychutnávate?
Kráľ: Na toto sa neodpovedá ľahko. Ako som už spomenul, veľmi rád idem napríklad na lyžiarske preteky tu vo Švédsku. Skvelé boli teraz olympijské hry v Spojených štátoch. Pre nás je to fantastické, sú to tak trochu prázdniny, ale zároveň aj reprezentácia Švédska. Reprezentujem Švédsko – nosím napríklad aj tímové oblečenie. Toto sú pre mňa veľmi pekné a príjemné chvíle. Reprezentovať Švédsko v zahraničí má vždy príchuť niečoho zvláštneho. Je to predsa len odlišné od bežného pracovného dňa. Taký obyčajný deň, to je práca tu v paláci, cesty po Švédsku a stretávanie sa s občanmi.
Spomeniete si na nejaké mínusy, ktoré sprevádzajú vašu prácu?
Kráľovná: Ja som polovičná Brazílčanka a niekedy sa nemôžem správať tak spontánne, ako by som chcela. Napríklad ťažko sa môžem rozhodnúť, že dnes večer pôjdem spolu s deťmi do kina alebo divadla. Ale pravdou je, že aj pre iných ľudí je to problém – keď máte rodinu, nemôžete predsa robiť všetko, na čo si pomyslíte. Vždy sú určité veci, ktoré môžete spraviť a ktoré už nie. Náš program je bohatý, takže nám nezostáva veľa voľného času.
Ako veľmi sa zmenilo Švédsko za ten čas, čo ste kráľom? A nakoľko sa zmenila vaša práca?
Kráľ: Dôležitá bola zmena v ústave. V súčasnosti mám teda viac kontaktov s vládou, sme si bližší. Aktívne vystupujem v enviromentálnych otázkach. Snažím sa pozorne sledovať, čo sa deje v spoločnosti, aj novinky vo vede, a porovnávam. Sú tu zmeny, ktoré ma veľmi priťahujú, napríklad motorizmus. Stretávam sa s inžiniermi, vedcami a akademikmi, ľuďmi z oblasti kultúry. Nechcem byť veľmi konzervatívnym monarchom, nechcem, aby ľudia považovali monarchiu len za akúsi starú inštitúciu. Stará síce je, ale zároveň sa v novej situácii snažíme adaptovať. Na druhej strane však nechcem priniesť až príliš veľa noviniek. Snažím sa vycítiť, čo verejnosť od monarchie očakáva. To nie je ľahká úloha, pretože spoločnosť sa mení.
Ako hľadáte spätnú väzbu?
Kráľovná: Snažíme sa stretávať s ľuďmi a rozprávať sa s nimi. A tiež čítaním novín.
Kráľ: Možno viete, že našou úlohou nie je rozprávať o politike, pretože nám to neprináleží. Rozprávame sa však s ľuďmi o dopadoch všetkých rozhodnutí, ktoré sa spravia, aj o tom, čo sa im nepáči.
Monarchia je vo Švédsku veľmi populárna, má podporu verejnosti. Ako si to vysvetľujete?
Kráľovná: To, že kráľovská rodina je tu veľmi populárna, som si všimla hneď, ako som prišla do Švédska. Tak je to aj dnes, je to pekný a priateľský vzťah. Keď sme vychovávali naše deti, boli sme mladá rodina a mali sme podobné problémy ako iné mladé rodiny – deti chodili do školy. Pochopiteľne, že všetci sledovali naše deti, ako vyrastajú. Zaujímavé je, že mladí ľudia, ktorí majú 25 rokov, si pamätajú ako kráľa už len môjho manžela.
Kráľom ste sa stali, keď ste mali len 27 rokov. Aký to bol pocit?
Kráľ: Bola to veľká zodpovednosť. Naozaj som začínal veľmi mladý. Moji predchodcovia na tróne boli všetko starší muži.
Vie sa o vás, že ste veľkým poľovníkom. Ako sa dá zosúladiť poľovanie a ochrana prírody?
Kráľ: Poľovníctvo je pre Švédsko veľmi dôležité už dlhé roky, sme krajina lesov. Má tu hlboké korene, farmári vždy poľovali. Vo Švédsku sú v tomto smere aktívne tisícky ľudí. Viem, že v iných častiach Európy je o poľovníctve pomerne široká diskusia. Vo Švédsku sú však poľovnícke aktivity pod kontrolou, je určené, koľko sa čoho môže uloviť. Uvedomujem si, že pre niektorých milovníkov prírody je to nepochopiteľné, ale je to tak, že ak máte radi prírodu, poľovníctvo môže byť pre vás aj najlepším športom. Treba si uvedomiť, že ak sa o lesy a prírodu nestaráte, neboli by ani žiadne zvieratá.
Kráľovná: A ani lesy.
Kráľ: Aj preto sa o lesy celý život zaujímam.
Poľujete len vo Švédsku alebo aj v iných krajinách?
Kráľ: Všade a na čokoľvek.
Aj v Afrike?
Kráľ: Nie, nemal som ešte tú možnosť.
Švédsko patrí medzi krajiny, ktoré majú silný vzťah k ekológii. Prečo to tak podľa vás je?
Kráľ: Je to tak už dlho. V oblasti znečisťovania životného prostredia máme veľmi prísne normy. U nás nikdy neboli také masívne zásahy a poškodenia prírody ako v iných častiach Európy. Teraz sa veľmi zaujímame o problém znečisťovania Baltického mora, ktorý sa zatiaľ nepodarilo úplne vyriešiť. Podľa výskumov na pobreží sa situácia zlepšuje, ide to však veľmi pomaly. Toto je typický problém, na ktorom musia spolupracovať všetky zúčastnené strany.
Švédsko je známe aj veľmi solídnym sociálnym systémom.
Kráľovná: Situácia vo Švédsku je v porovnaní s ostatnými štátmi zrejme naozaj v niečom iná. Náš sociálny systém má bohatú tradíciu. Krajina neprešla dvoma svetovými vojnami, a tak mohol náš štát rozvíjať funkčný systém. Zároveň nás nie je až tak veľa – Švédov je asi 8 miliónov, čo situáciu tiež trochu uľahčilo.
Kráľ: Naši daňovníci platia jedny z najvyšších daní na svete, takže takýto systém je na mieste.
Kráľovná: Celý systém funguje, ale aj my máme problémy. Obchodovanie s deťmi, prostitúciu, opustené deti na uliciach. Objavili sa tu detské gangy. Takže vidíte, napriek pomerne bezpečnej sociálnej sieti problémy existujú.
