PAVOL HAMŽÍK, predseda SOP, vidí svoju stranu v poslaneckých laviciach: „Vieme, ako na to.“ O svojej budúcnosti nechce hovoriť. Myslí si však, že je taký „odborník na zahraničnú politiku, akých máme málo“.
JAROSLAV VOLF, bývalý šéf sociálnych demokratov, už asi v parlamente nebude. „Nad replikou, že poslanec môže byť alebo poslancom, alebo nezamestnaným, lebo si nevie nájsť iné zamestnanie, ktorá odznela v televízii, som sa zasmial.“ Volf je chemický inžinier a zrejme si bude hľadať miesto v tejto sfére. Chce zostať aj verejne činný v treťom sektore. Blízky mu je napríklad boj proti rasizmu.
ĽUBOMÍR ANDRASSY (SDĽ) by si vedel predstaviť prácu v treťom sektore alebo výučbu občianskej náuky či matematiky.
ANNA MALÍKOVÁ, predsedníčka SNS, o pôvodnej dráhe učiteľky neuvažuje. „Nikde sa nepoberám, SNS sa dostane do parlamentu.“
JAROSLAV PAŠKA (SNS) je povolaním architekt. „Nemal by som mať problémy uživiť sa. Keď som odchádzal do poslaneckých lavíc, mal som celkom dobre zabehnutú odbornú prax. Projektoval som budovy, ktoré sú už v tomto čase dostavané. Robil som projekty interiérov.“ Ako príklad spomenul budovu Columbexu v bratislavskej Petržalke.
KATARÍNA ČIŽMÁRIKOVÁ kandidovala za SOP. Dnes patrí medzi nezávislých poslancov. Pred vstupom do parlamentu bola zamestnaná na Krajskom úrade v Košiciach na tlačovom oddelení. Zvažuje tiež, že by sa vrátila k pôvodnej profesii – novinárky. „Keď mám byť neskromná, mali by sa o mňa pobiť všetky noviny alebo televízie. Bola by som absolútne najlepší politický komentátor. Mňa by už žiadny poslanec nevedel oklamať.“
JÁN BUDAJ sa dostal do parlamentu na kandidátke SDK. Dnes šéfuje Liberálnodemokratickej únii. Jej vstup do parlamentu v akejkoľvek podobe je len v rovine teórie. Budaj hovorí, že o tom, čo bude robiť po voľbách, sa vyjadrí až príde čas.
PETER TATÁR bol takisto na kandidátke SDK. Teraz je predsedom Občianskej konzervatívnej strany. Chce byť opäť v parlamente. Zamýšľa sa predovšetkým nad tým, ako pokračovať v reformách. „Nepripúšťam, že by to bolo inak.“ Tvrdí, že jeho strana pokračuje v diskusiách s SMK a KDH, ktorých považuje za najbližších partnerov.
MARIÁN ANTECKÝ (SDĽ) pochádza z Kysúc. Skončil elektrotechnickú učňovku. Študoval aj na energetickom inštitúte. „Vo fabrike mám odrobených 32 rokov. Veľmi rád sa tam vrátim. Mám rád svoje povolanie. Do politiky som išiel preto, lebo niektorí politici ju robili odtrhnutú od ľudí.“ Šéfuje robotníckej rade, ktorá je poradným orgánom strany. Kedysi mal podobnú funkciu Ján Ľupták. Podľa Anteckého Ľupták odišiel z SDĽ práve pre politiku Petra Weissa, Milana Ftáčnika a spol.
MILAN IŠTVÁN (SDĽ) hovorí, že sa sústreďuje na to, aby bol opäť poslancom za túto stranu. Chce najskôr zložiť účty za to, čo dosiahol ako poslanec . Podľa neho nájsť si zamestnanie nebude možné zo dňa na deň. Svoje možnosti vidí v oblasti médií alebo public relations. „Mohol by som ísť aj na materskú dovolenku a staral by som sa o svoju dcéru.“
IMRICH SLÁDEČEK (nezávislý) by sa asi dal na podnikanie v oblasti potravinárstva.
MARIÁN ANDEL (nezávislý) by sa vraj dal na „zháňanie“ sponzorov pre detské domovy alebo pre domovy dôchodcov. „Nie je to krásne?“ hovorí. Vraj by využil kontakty, ktoré získal v politike.
VÍŤAZOSLAV MORIC (P SNS) by sa venoval podnikaniu: „Budem sa mať lepšie ako teraz. Nebudem toľko na očiach niekedy aj hlúpym ľuďom, lebo niektorí sa správajú ako divé zveri.“
(sp)
