Paríž, rok 1904, Lunačarskij víta na staníci Lenina, maliar Aronson pracuje na Sokratovom portréte ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Paríž, rok 1904, Lunačarskij víta na staníci Lenina, maliar Aronson pracuje na Sokratovom portréte, všade bzučía ohlúpení básníci, dámy naokolo sú agentkamí cudzích mocností, o čo vlastne bojoval Lef, Merkulov modeluje gypsové poprsie, bláznivé výstrelky počas šachovej partíe, Boh s konsku hlavou si utíera mastné prsty do zástery, štvorcové oblôčky na budove strany, tu leží tesár, súdruh, tamto, obďaleč akýsi Srb, dubové hodiny z epochy fin de siécle, v tomto chaose zostalo ešte zopár nepomenovaných riek, možno Léthé, zem pre sedliakov, pre všetkých, Kručonych presadzuje slangové výrazy, hovorí: dať po papuli - aby lepšie vyjadril revolúciu, ale kdeže, zviera päste, niet času, čerstvé sú hroby robotníkov, Valloton piše cyrilikou na kríž: blázon je ozdobou života a hneď nato Gorkij, poéma Lenin je dokončená, Majakovskij telefonuje do sklární, pýta sa na termín autorského večera: potom, neskôr, Vladímír Vladimirovič, hovorí a - teraz robíme revolúciu, v Pariži je marec, teplo, Lenin vychádza z domu po špičkách, aby nezobudil ženu budúceho ministra osvety.