V Čechách prebehlo sčítanie na začiatku roka a predchádzala mu búrlivá debata. U nás to tak nie je. Prečo?
„Zásadný rozdiel je v mentalite národa. V Čechách sa na tlačivo písalo rodné číslo, meno, priezvisko a vlastnoručný podpis. Tým pádom tam boli osobné údaje a vznikali obavy z možnej manipulácie s nimi. My nezisťujeme rodné číslo, meno a priezvisko je iba na tlačive, nebude sa spracúvať. Údaje, ktoré zisťujeme, nemajú žiadnu dôkazovú hodnotu, nedajú sa použiť na nič iné, len na štatistické spracovanie.“
Ako je u nás zabezpečená ochrana získaných údajov?
„Máme spracovaný osobitný bezpečnostný projekt, ktorý posudzoval splnomocnenec na ochranu osobných údajov.
Každý, kto príde do kontaktu so zistenými údajmi, je poučený o svojich povinnostiach. Nesmie tieto údaje použiť na iný účel ako na sčítanie. Nesmie o nich napríklad rozprávať, nesmie chodiť do krčmy, nesmie piť.“
Účasť na sčítaní ľudí je podľa zákona povinná, ale ak sa na ňom niekto nezúčastní, ako bude postihovaný?
„Postihnúť sa dá všetko, len to potom treba dokazovať, či to bolo úmyselne, alebo z nedbalosti. Zo zákona vyplýva, že občan má povinnosť poskytnúť požadované údaje, ak ich neposkytne, sú tu isté sankcie. Tie nie sú v zákone priamo definované, sú odvodené.“
Ako to bude s ľuďmi, ktorí v čase sčítania nebudú v mieste svojho trvalého pobytu, ako napríklad vojaci, študenti?
„Okolo 500-tisíc obyvateľov bude sčítaných mimo miesta trvalého bydliska. Alebo za nich vyplní údaje zodpovedná osoba.“
Čo bezdomovci?
„Bezdomovci sú celosvetovým problémom. Každá obec má informácie, kde sa bezdomovci nachádzajú. Tam pošle sčítacieho komisára, ktorý ich sčíta. Každého bezdomovca, ktorý nebude ve- dieť, kde je jeho trvalý pobyt, ,zatrvalíme‘ na mieste, kde ho nájdeme.“
Rátate s únikmi „duší“?
„Štatistika to, samozrejme, nedokáže na sto percent spraviť. Hlavne bezdomovci a ľudia s veľkým majetkom alebo vo vysokom postavení si myslia, že nemajú žiadne povinnosti voči vlastnému štátu, že sa nemusia štátu nijako zodpovedať. Výnimočne sa nájdu aj takí, ktorí sa zabudnú sčítať.“
MIRKA HOROBOVÁ