Prečo je slovenské vysoké školstvo v kríze?

„Klesla kvalita profesijného výkonu, chýba primeraný systém hodnotenia kvality. Štát doslova nepodporuje vzdelávanie. Preto pedagógovia učia na dvoch či viacerých univerzitách. Lenže plnohodnotný výkon sa nedá podávať vo viacerých inštitúciách zároveň. Keď učiteľ svoj výkon drobí, nemá šancu dať študentovi kvalitu. Až na výnimky sa všetci nazývame hrdo univerzitami. Ale Slovensko nemá 16 univerzít, medzinárodným inštitucionálnym hodnotením prešli iba Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita. Nik iný si na to zatiaľ netrúfol.“

Je pre študentov medzinárodné hodnotenie školy dôležité?

„V Európskej únii vedia, kto prešiel týmto hodnotením a spochybniť diplom zo známej univerzity - napríklad na európskom trhu práce - nie je jednoduché.“

Čo a ako sa hodnotí u nás?

„U nás štát doslova týra vysoké školy ťažkopádne zorganizovaným procesom, kde sa zozbiera obrovské množstvo údajov a akreditační kukláči takmer prepadávajú ľudí pri kontrolovaní základných údajov. Hodnotiaca správa podľa slovenských pravidiel je desaťnásobne obsiahlejšia ako ten istý materiál podľa Asociácie európskych univerzít (CRE).“

Ako má hodnotenie vyzerať?

„CRE požaduje, aby ste si sami napísali svoju víziu: čo chcete dokázať, ako toto poslanie napĺňate a ako viete, že robíte to, čo tvrdíte. Stačí jasne a krátko zodpovedať tieto otázky, môžete stručne doplniť aj to, čo považujete za dôležité. Z takéhoto textu sa dá ľahko zistiť, ako univerzita skutočne pracuje a ako zmýšľa jej vedenie. Dôležité je aj uplatnenie absolventov.“

Je dôležitá aj odborná publikačná činnosť?

„Ale áno. Podľa rozsahu vedeckej produkcie viete, či je univerzita len vzdelávacia, alebo aj hodnoverná vedecká inštitúcia. Univerzity sú preto univerzitami, že sú to vedecké centrá. My málo dbáme o to, aby univerzity boli vedeckými pracoviskami.“

Čo konkrétne je na našich univerzitách zlé?

„Univerzity si nedokázali udržať ani úroveň vybavenosti zo začiatku 90-tych rokov. Zanedbali sme ľudské zdroje. Nepodporujeme doktorandov, hoci intelektuálne predstavujú špičku spoločnosti. Očakávame od nich plnohodnotné vedecké výsledky a pedagogickú prácu za šesťtisíc korún mesačne. Ale nechcem sa vyhovárať iba na nedostatok financií. Začiatkom 90-tych rokov sme urobili aj inú veľkú chybu - mali sme univerzity ponúkajúce široký rozsah študijných odborov a kvalitné odborné vysoké školy, ale v zúfalej snahe zavrhnúť minulosť sme ich premenovali na univerzity. Prostriedky a sily sme rozptýlili aj na „výrobu“ nových univerzít.“

Prečo tá túžba byť univerzitou?

„V Európe zúri boj o študenta a univerzita so širokou ponukou má v konkurencii lepšie šance. Naše nové univerzity však museli rozšíriť pole svojej pôsobnosti na oblasti, ktoré sú mimo ich pôvodného zamerania. A pri nedostatku financií sa nedá udržať kvalita existujúceho a zároveň rozbiehať niečo nové.“

Ako je to s financovaním vysokých škôl?

„Európske univerzity sú autonómne inštitúcie, i keď veľkú časť ich rozpočtu kryje štát. Ale naša spoločnosť sa nevie vzdať štátnej kontroly nad čímkoľvek a verí viac tunelárom ako univerzitným profesorom. Stále počúvame: zveríme vám obrovský majetok štátu, tak vás musíme kontrolovať. Keď sa privatizovali miliardové majetky, akú kontrolu si štát nechal?

V EÚ je tiež obvyklé, že univerzity slúžia ako inkubátor myšlienkam, ktoré vznikli na ich pôde. Študenti sa môžu pokúsiť urobiť z myšlienky komerčný produkt a prostredníctvom firmy, ktorá vznikne na univerzite, ho umiestniť na trhu. Slovenským vysokým školám boli tieto možnosti v roku 1995 odňaté. Teraz nám vyčítajú, že nematerializujeme svoje výstupy.“

Dôverujú študenti slovenským univerzitám?

„V Čechách študuje asi 4500 Slovákov. Vedie ich k tomu nedostatočné vybavenie našich škôl, ale najmä ich nečitateľnosť z hľadiska hodnoty diplomov. Niektorí sa už totiž ocitli v situácii, že skončili posledný ročník a až vtedy s hrôzou zistili, že ich odbor nemá akreditáciu, a teda ani oprávnenie vydať diplom.“

Tak nakoniec diplom nedostali?

„Ale dostali - z príbuzného odboru, ktorý akreditáciu mal. Teraz môžu čakať, kedy ich diplom niekto spochybní. Pretože u nás je možné aj to, že škola niekoľko mesiacov produkuje neurčenú kvalitu, až nakoniec akreditáciu dostane a tým si chce posvätiť celé predchádzajúce štúdium. Každý tretí denný študent a každý druhý externý študuje v odbore, o ktorého akreditácii nič nevieme. Aj toto je slovenská morálka.“

MONIKA GÁLIKOVÁ