V predminulom kole bolo na súboji prvého Interu s poslednou Trnavou 975 divákov.

Netŕpnu ani hľadiská, ktorých miláčikovia sa zachraňujú. Dvojnásobní majstri a víťazi všetkých našich pohárov z Košíc hrali doma o záchranu s úradujúcim majstrom Interom a v hľadisku bolo 1028 divákov.

V oboch prípadoch si dovolíme poznamenať, že išlo o zveličené či odhadnuté cifry divákov vzhľadom na skutočný počet platiacich.

Slovan nakúpil pred sezónou niekoľko posíl, z ktorých Onofrej sa ešte ani nedostal na trávnik, E. Hrnčár, Bednár, Nečas a už ani Kelemen nie sú žolíkmi, ktoré mali, ako sa hovorilo pri transferoch a ako oni tvrdili pri vstupe do stánku Slovana, vybojovať belasým titul.

Je to až groteskné, ale kedykoľvek sa v týždni objaví, že zahraničný klub prejavil záujem o Jančulu, Šlahora alebo iného slovanistu, prinesie to víkendové sklamanie v podobe straty bodov, prehry.

Inter kúpil Petráša, Drobňáka a Derypapu, ale súťaž hrá so „starými“ trinástimi hráčmi, lebo noví nie sú rovnocennými náhradníkmi. Žlto-čierni už niekoľkokrát doslova ponúkli Slovanu otvorenú bitku o titul, naposledy po strate v Košiciach, ale Slovan namiesto hodenej rukavice prehral s Trenčínom a úctivo sa od majstra opäť vzdialil. Namiesto štvorbodovej je sedembodová diera.

Takmer po každom prekvapujúcom výsledku sa tréneri porazených zaštítia konštatovaním, že naša liga je taká vyrovnaná, že každý môže zdolať každého.

Keby to nebolo tak, že každý sa odovzdá každému, lebo o nejakom boji sa tu nedá hovoriť, väčšinou ide o selanku na slovenský spôsob.

V kluboch, aspoň tých, ktoré majú ligu aj na ďalší rok v suchu, je pohoda, na účty nabehli výplaty, ktoré boli zadržané pod podmienkou, že prídu až vtedy, keď bude súťaž zachránená. Popri odmene za záchranu prídu na rad aj prémie za nečakane dobré umiestenie.

Pohľad do hľadiska na Slovane v súboji s Trenčínom naháňal zimomriavky. Na Tehelnom poli sa pomaly udomácňuje klesanie návštev a blíži sa k trendu a počtu z vedľajších Pasienkov či z návštev na tigrov z Košíc.

Náš futbal neláka, lebo nie je futbalom v pravom slova zmysle, hrou a zábavou zároveň. Je útrpnou drinou s ťažko odhaliteľným zákulisím.

Našťastie, reprezentácia sa od tohto vzďaľuje, pretože v nej sú väčšinou legionári a tí majú už v nohách a hlavách európskejšie návyky, sklon k futbalu, aký sa hrá v kvalitných súťažiach. Podobne ako v hokeji sa z domácej súťaže vo futbale postupne asi už ťažko niekto oblečie do reprezentačného trička. Iba ak na vyplnenie.

Vyzerá to už tak, že tá naša liga sa musí dohrať, lebo sa rozohrala.

JÁN MIKULA