BRATISLAVA – Slovensko včera ako prvá z kandidátskych krajín otvorilo celospoločenskú diskusiu o Európskej únii. V budove starej Národnej rady sa prvýkrát zišiel Národný konvent o európskej budúcnosti – reprezentatívne fórum predstaviteľov vlády, parlamentu, politických strán, mimovládnych organizácií, akademickej obce, odborov a cirkvi.

Konvent sa zíde raz za štvrťrok, aby hľadal spoločné stanovisko k témam budúcej medzivládnej konferencie v roku 2004, na ktorej by už mali mať hlasovacie právo aj noví členovia únie vrátane Slovenska.

Pôjde o štyri okruhy otázok: zjednodušenie zakladajúcich zmlúv o únii, rozdelenie kompetencií medzi úniou a členskými krajinami, úloha národných parlamentov v európskej politike a štatút Charty základných práv. Konvent nepodlieha vláde ani parlamentu a má konzultatívnu a odporúčaciu funkciu.

„Jednou z úloh konventu je aj nájsť lapidárnu formu komunikácie s občanmi,“ povedal pre SME minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Ako uviedol hlavný vyjednávač s úniou a moderátor konventu Ján Figeľ, fórum je otvorené a môžu sa na ňom zúčastniť aj ďalšie inštitúcie. „Konvent by mal demonštrovať kontinuitu a základný konsenzus. O konkrétnych námetoch z prvého stretnutia budem ihneď informovať veľvyslancov krajín únie.“

„Je vždy dobré, ak sa angažujú politické elity, ale toto je významný signál pre občanov,“ povedal pre SME Juraj Stern, prorektor Ekonomickej univerzity. Podľa riaditeľa Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova je konvent dobrým krokom k rozprúdeniu verejnej diskusie. „Ako neformálne teleso má šancu osloviť občanov.“

Ustanovenie národného konventu je reakciou na summit v Nice, ktorý v decembri 2000 vyzval členské i kandidátske krajiny, aby diskutovali o budúcej podobe zjednotenej Európy. Naše ministerstvo zahraničia, ktoré vznik konventu iniciovalo, sa inšpirovalo podobným konventom únie, ktorý bol ustanovený pri príprave Charty základných práv. Jeho prezidentom bol bývalý nemecký prezident Roman Herzog.

MIRIAM ZSILLEOVÁ