FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

Pre amerického učiteľa sa hodnotenie jeho práce študentmi môže stať nočnou morou. Každý si je totiž vedomý, že ak sa študentom znepáči, môže to vážne poznamenať jeho kariéru. Pre väčšinu dekanov fakúlt je známka, ktorou po skončení semestra ohodnotia študenti vyučujúceho, rozhodujúcim údajom. Hodnotenie zaváži pri výške platu, ešte väčšiu váhu má pri rozhodovaní, či asistentovi po troch rokoch od nástupu na školu obnovia zmluvu, a vážne môže ohroziť učiteľov profesionálny postup. Veľmi dôležitou etapou je preňho získanie titulu associate professor, ktorý sa dá prirovnať k nášmu docentovi, a súčasne tzv. tenure (trvalá pozícia). Proces, ktorý vedie k tejto akademickej úrovni, trvá šesť až sedem rokov a počas neho musí vyučujúci dokázať, že je dobrý nielen vo výskumnej činnosti, ale aj ako pedagóg. Nestačí však, aby ho uznávali kolegovia v odbore, ak sa chce presadiť, do veľkej miery to závisí aj od hodnotenia študentov.

Študentský pohľad je pre dekanov smerodajný

„V Amerike má hodnotenie učiteľov študentmi vyše tridsaťročnú tradíciu a pohľady, ktoré sa naň sformovali, vôbec nie sú jednoznačné. Pôvodne dobrá myšlienka, aby si študenti vytvárali vlastný názor a spätnou väzbou prispievali ku skvalitneniu vyučovania, sa časom zvrhla a dnes sa z nej stala demagógia,“ hovorí Marian Neamtu, absolvent Slovenskej technickej univerzity, ktorý pôsobil v Holandsku, a dnes je docentom matematiky na Vanderbilt University v Nashville v štáte Tennessee. Táto súkromná univerzita sa každoročne objavuje v rebríčku 25 najlepších vysokých škôl v USA.

„Je veľa amerických učiteľov, a ja tiež patrím medzi nich, ktorí nie sú spokojní s diktátom študentov. Vážime si študentský názor, lenže administratíva, teda vedenie univerzít, ostatné ukazovatele našej práce bagatelizuje a hlavnú dôležitosť prikladá študentskému pohľadu. S tým nemôžem súhlasiť. Učím matematiku na Vanderbilte už deväť rokov a na prstoch jednej ruky by som spočítal študentské hodnotenia, ktoré by sa dotýkali podstatných stránok môjho vyučovania. Zvyčajne sa dozviem, že som príliš prísny, náročný, dávam im na spracovanie veľa projektov. Byť náročný na amerického študenta sa síce nemusí vyplatiť, ale väčšina z nás pedagógov nie je ochotná podriadiť sa jeho diktátu,“ vysvetľuje docent Neamtu.

Za zlé známky sa učiteľovi možno pomstiť

„Mal som vlani zopár študentiek, ktoré k povinnostiam pristupovali viac ako laxne, na prednáškach som ich vôbec nevidel, konzultácie, ktorým vždy venujem veľký priestor, nepovažovali za potrebné využiť. To sa, samozrejme, prejavilo na ich známkach. A ony mi to vrátili. V hodnotení po skončení semestra „ocenili“ moju náročnosť. Svoj postoj som potom musel vysvetľovať vedúcemu katedry, písomne ho zdôvodniť dekanovi fakulty. Napriek všetkému konečný verdikt vyznel v môj neprospech, hoci ostatné, nielen podľa môjho názoru oveľa dôležitejšie ukazovatele na hodnotenie celkového pôsobenia na univerzite (napríklad vedecká činnosť, organizovanie rôznych odborných konferencií, a napokon aj hodnotenia iných študentov), boli pozitívne,“ hovorí Marian Neamtu.

Horšie dopadol jeho mladší kolega, veľmi schopný asistent. Po troch rokoch mu univerzita neobnovila kontrakt so zdôvodnením, že má zlé študentské hodnotenia. Kým učitelia nezískajú docentúru (associate professor), s ktorou je spojená aj definitíva (tenure), často musia odísť práve z tohto dôvodu.

Docent Neamtu sa domnieva, že študenti takto sami nútia učiteľov, aby zľavovali z nárokov. Niektorí sa tomuto trendu naozaj prispôsobujú, len aby sa vyhli problémom. Veľa učiteľov z čisto pragmatických dôvodov našlo cestu, ako získavať dobré hodnotenie. Aj ten najväčší hrdina si totiž časom rozmyslí, či bojovať s veternými mlynmi, keď si uvedomí, že musí živiť rodinu a výška jeho platu by mohla byť na určitý čas práve zo spomínaného dôvodu zmrazená. A tak začne dávať menej úloh, odpustí záverečný test, vypustí z učiva náročnejšie partie. Výsledok sa dostaví. Jeho hodnotenie má parametre, ktoré sa páčia vedeniu.

Učitelia sa študentov boja

Pedagógov hodnotia študenti vždy po skončení semestra. Na Vanderbilt University, kde je 10-tisíc študentov v bakalárskom, magisterskom a doktorandskom štúdiu, sa tak deje dotazníkovou formou so 14 otázkami. Hodnotením musí prejsť každý učiteľ. Otázky sú dosť všeobecné, pýtajú sa na komunikáciu so študentom, na efektívnosť výučby, na to, ako ich učiteľ intelektuálne stimuluje, ako sa správa počas konzultácií, či je ústretový, akú literatúru používa v kurze. K slovným hodnoteniam sú priradené známky, slabá výučba je ohodnotená číslom jeden, najlepšou známkou je päťka. V komentári môžu študenti navrhnúť zmeny vyučovacieho procesu, podať návrhy na zlepšenie. Pre vedenie univerzity sú najrozhodujúcejšie odpovede na dve otázky: Odporúčali by ste absolvovaný kurz aj ďalším študentom? Ako by ste celkovo ohodnotili vášho učiteľa?

K výsledkom sa učiteľ dostane až po uzavretí skúšobného obdobia. Známky každého učiteľa sa spriemerujú a priemer sa v dekanových rukách stáva nástrojom na jeho hodnotenie. Výsledky sú verejné, možno sa k nim dostať na internete, ak pedagóg písomne nepožiada, aby sa jeho meno v zoznamoch neobjavilo. Naopak - známky, ktoré dostane od učiteľa študent, sú utajené pre spolužiakov i ostatnú verejnosť.

Niektorí pedagógovia považujú tieto ankety za študentský teror, hovoria, že ich preferovanie školskou administratívou na neúnosnú mieru je cesta, ako odstrániť učiteľov, ktorí nie sú ochotní poľaviť v náročnosti. V pedagogických kruhoch USA sa tejto tendencii hovorí dumbing down, čo znamená ohlupovanie.

Americký fenomén, inflácia známok

„V dnešnej Amerike je bežné, že aj univerzity ovláda biznis. Čoraz častejšie počúvame, že študent je náš zákazník, ktorý platí, a podľa toho sa máme k nemu správať. Ročné štúdium na našej univerzite vyjde na približne 35-tisíc dolárov. Vedenie školy nás priam vyzýva, aby sme si uvedomili, že za také množstvo peňazí by sme mali urobiť všetko pre to, aby študenti, ale aj ich rodičia boli spokojní,“ hovorí docent Neamtu.

A kedy je študent a rodič spokojný? Keď štúdium plynie hladko a na výsledkoch sa objavujú áčka, nanajvýš béčka. Marian Neamtu sa na to pozerá takto: Chápe, že vysoké známky znamenajú pre ich prestíž veľa, ale dôležitejšie sú vedomosti. Žiaľ, štatistika ukazuje, že za posledných 20 rokov sa známky stále zlepšujú a nie je zrejmé, že by to bol dôsledok vyšších vedomostí. O tomto fenoméne sa v USA v odborných kruhoch aj vo verejnosti diskutuje ako o znepokojujúcej inflácii dobrých známok.

Hodnotiť či nehodnotiť?

Na otázku, či pokladá za správne, aby sa aj na našich univerzitách zaviedlo hodnotenie učiteľov študentmi, docent Neamtu hovorí: „Myšlienka sama osebe nie je zlá, ale spôsob, akým sa uplatňuje v súčasnom americkom školstve, ju kladie na nepatričnú úroveň. Prioritu pri hodnotení pedagógov by mali mať predovšetkým odborníci.“

JARMILA HORÁKOVÁ