h Maďaroch.
Maďarsko aj doteraz podporovalo menšiny žijúce za jeho hranicami. Čo nové prinesie v tomto zmysle zákon o zahraničných Maďaroch?
„Všetky maďarské vlády v zmysle článku č. 6 Ústavy MR cítia zodpovednosť za osud maďarských menšín. Praktickým výrazom toho je im poskytovaná pomoc. Toto je v súlade s medzinárodnými záväzkami Maďarska, ako aj krajín, v ktorých menšiny žijú.
V uplynulých desiatich rokoch sa pomoc poskytovala výlučne v súlade s týmito záväzkami. Podporu zároveň považujeme za investíciu do síl podporujúcich tie demokratické hodnoty, na ktorých stojí dnešná Európa. Na Slovensku sa maďarská menšina vždy hlásila k týmto zásadám.
Nový zákon zefektívňuje systém podpory, ktorý doteraz fungoval na základe potrieb praxe, a definuje, kto všetko sa môže o takúto podporu uchádzať.“
Zákon napádajú z viacerých strán. Menšiny by si želali väčšiu pomoc a doma sú stúpenci zákona často nútení dokazovať, že to nebude stáť viac ako doteraz. Kde je vlastne pravda, keď uvažujeme len o časti zákona o konkrétnej pomoci na uchovanie identity?
„Vláda v súčasnosti z rozpočtu poskytuje Maďarom za hranicami päť miliárd forintov. V rozpočte na budúci rok, keď už bude zákon v platnosti, sa táto suma zdvojnásobí.“
Slovenský a maďarský zákon nie sú celkom rovnaké, v jednej časti sú však takmer identické. Ide o podporu pre udržanie identity. Je možné, že v tejto časti poskytol Budapešti inšpiráciu slovenský zákon?
„Podrobne sme preštudovali všetky podobné zákony. Čo sa týka udržania identity, naozaj bol pre nás slovenský zákon vzorom. V tomto bode sú naše úmysly totožné.“
Viedli sa počas prípravy zákona konzultácie so susednými krajinami? Aké signály prichádzali zo Slovenska?
„Ministerstvo zahraničných vecí informovalo susedné krajiny, EÚ a NATO počas prípravy zákona a návrh im dalo k dispozícii. Naši experti sú pripravení poskytnúť ďalšie vysvetlenia, keď sa vynoria konkrétne otázky. Konkrétne námietky alebo otázky doteraz nesformulovala žiadna susedná krajina.“
Nemáte obavy, že by zákon mohol rozoštvať atmosféru v tých krajinách, kde napätie medzi väčšinovou komunitou a menšinami ešte pretrváva?
„Medzi Slovenskom a Maďarskom sa v posledných rokoch vytvoril taký model vzťahov a spoločných hodnôt, ktorý sa aj v menšinových otázkach zakladá na skutočnej spolupráci, a nie konfrontácii. Prežitie oboch menšinových komunít je spoločným záujmom oboch krajín. Zákon o štatúte je plne v súlade s konštruktívnou spoluprácou, ktorá medzi Slovenskom a Maďarskom vznikla. Medzištátna dohoda predpokladá a umožňuje poskytovanie pomoci slovenskej menšine žijúcej v Maďarsku a maďarskej menšine žijúcej na Slovensku.“
Vezmime si napríklad časť o podpore hospodárskych aktivít menšín.
„Hospodárstvo nepozná národnosť. Tam, kde žijú spolu Maďari aj Slováci a jeden z nich dostane podporu, poslúži to rozvoju celej oblasti.“
Zákon neochráni príslušníkov maďarských menšín od nepríjemností vyplývajúcich zo Schengenskej dohody. Uvažovalo sa aj o dvojakom občianstve a maďarskom pase. Prečo to nedostalo do zákona?
„Kým Maďarsko nie je členom EÚ, nezavedie vízovú povinnosť ani voči jednému zo svojich susedov. Keď vstúpi do nej skôr než susedné krajiny, bude sa snažiť vyriešiť vzťahy s menšinami čo najprijateľnejším spôsobom v súlade s normami, ktoré pri vstupe do EÚ prevezme.
Slovensko a Maďarsko sú z tohto hľadiska v šťastnej situácii. Aj keby nevstúpili naraz, vstúpia v rovnakej fáze rozširovania, a tak sa medzi nimi v žiadnom prípade neuplatní schengenská hranica.“
Aký je zmysel trojmesačného pracovného povolenia?
„Maďarsko pociťuje vo viacerých profesiách a regiónoch nedostatok pracovných síl, a preto sa uchyľuje k možnosti zamestnávania pracovných síl zo zahraničia. Dobrým príkladom je dohoda o výmene pracovných síl so Slovenskom, ktorá bola nedávno modifikovaná tak, že sa kvóta zvýšila na dvojnásobok.
Cieľom zákona nie je nabádať na presídlenie, preto sme zvolili trojmesačnú lehotu. Tá slúži predovšetkým na uľahčenie zamestnávania v poľnohospodárstve počas sezónnych prác. Za týmto účelom prichádza najmä z Rumunska a Vojvodiny do Maďarska aj dnes veľa ľudí. Slovenska sa to v podstate netýka. Vo vzťahu s Bratislavou sa to budeme snažiť riešiť na základe už spomínanej dohody a zvyšovaním kvót.“
Mohli by ste vysvetliť mechanizmus podpory na konkrétnom príklade – projekte maďarskej fakulty v Nitre?
Keď bude fakulta založená, preskúmame, akú technickú, personálnu alebo hmotnú podporu by sme jej mohli poskytnúť. Urobíme to bez ohľadu na nový zákon a mimo jeho rámca. Ten predpokladá pomoc takým inštitúciám vyššieho vzdelávania, ktoré sa zakladajú prostredníctvom nadácií alebo sú pobočkami maďarských univerzít.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
