Náš zákon sa týka približne 2,7 milióna Slovákov a jeho schvaľovanie sa v roku 1997 obišlo bez väčšieho rozruchu a uplatnenie bez vážnejšieho záujmu.
Ten maďarský prináša riziko, že sa ocitne v tieni Trianonu. Objavuje sa vždy, keď sa hovorí o podpore piatim miliónom príslušníkov maďarských menšín žijúcich v štátoch, ktoré vznikli po rozpade Uhorska v roku 1920 – vrátane Slovenska.
Dnes majú tieto štáty navzájom a aj s Maďarskom vynikajúce vzťahy. Všetky bez rozdielu sa hlásia k medzinárodným princípom ochrany menšín. Podpora Maďarska rozvoju komunít maďarských menšín, ktorá bola významná aj doteraz, by preto vlastne nemala prekážať. Ale predsa to celkom tak nie je. Nespokojnosť vyjadrili takmer všetky vrátane Slovenska.
Cieľom nie je emigrácia
Zákon sa uplatňuje voči krajinám, v ktorých žije početná maďarská komunita – a to len na území, ktoré niekedy patrilo Maďarsku. Netýka sa komunít emigrantov a diaspór. Slovenský zákon žiadne takéto rozlíšenie nerobí – Slováci žijúci v zahraničí snáď s výnimkou Zakarpatskej Ukrajiny a sčasti aj Českej republiky spadajú do tej druhej kategórie. Zákon ich nabáda, aby sa vrátili a žili na Slovensku. Maďarský zákon príslušníkov menšín naopak nabáda, aby ostali žiť doma.
Cieľom poskytovania pomoci menšinovým komunitám je v obidvoch štátoch navlas rovnaký – len rozsah, vôľa a možnosti sú iné a boli aj doteraz. Preukaz zahraničného Slováka si doteraz vyzdvihlo niekoľko tisíc osôb, o tzv. maďarský preukaz podľa prieskumov prejavujú záujem dva milióny osôb, čo je pätina obyvateľov Maďarska.
Za jednotu národa
Premiér Viktor Orbán sa krátko po svojom zvolení v roku 1998 vyhlásil za premiéra všetkých Maďarov – samozrejme, v duchovnom zmysle. Keďže u jeho susedov tvrdému nacionalizmu odzvonilo, politika upevňovania jednoty 15-miliónového maďarského národa mohla nachádzať uplatnenie v konkrétnej spolupráci a pomoci. Doteraz ale chýbal zákon, ktorý by to zhmotňoval čierne na bielom.
Rovnako dôrazne, ako sa dnes snaží oživovať duchovné a kultúrne zväzky medzi Maďarmi, vláda v Budapešti tvrdí, že to všetko nie je v rozpore s medzištátnymi zmluvami a medzinárodnými dohodami.
Žiadne právne zväzky
Zákon vôbec neochráni menšiny od následkov, ktoré by ich ako občanov nečlenských štátov EÚ postihli, keď Maďarsko vstúpi do EÚ. I keď sa Maďarsko snaží v integrácii dôrazne obhajovať aj ich záujmy, Brusel by určite neuznal výnimku na základe etnickej príslušnosti, keď pôjde o potiahnutie schengenskej hranice. Počas prípravy zákona sa vynorili aj iné možnosti – medzi nimi dvojaké občianstvo alebo možnosť vystavenia maďarského pasu. Ich zavrhnutím sa prakticky výhody zákona zužujú len na podporu rozvoja menšinových komunít, ktorým sa ujde viac a efektívnejším spôsobom na kultúrne a vzdelávacie aktivity, výhody, ktoré by držitelia preukazu mohli mať na maďarskom území, sú len akýmsi „bonusom“.
Jeho cieľom síce bolo pôvodne definovať vzťah menšín voči maďarskému právnemu systému – o to však v skutočnosti už teraz už vôbec nejde. Dokonca aj všeobecne rozšírený termín „zákon o štatúte“ už nesedí a oficiálni maďarskí predstavitelia sa začali snažiť, aby ho vykorenili z povedomia.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
