BRATISLAVA – Už dnes začne vláda s prípravami štátneho rozpočtu na budúci rok. Najdôležitejšie parametre rozpočtu sú obmedzené dohodou s Medzinárodným menovým fondom, podľa ktorej by schodok verejných rozpočtov nemal vybočiť z intervalu 3 až 3,5 percenta hrubého domáceho produktu.
V absolútnom vyjadrení to pre výšku fiškálneho deficitu znamená strop 37,5 miliardy korún. Ministerstvo financií plánuje, že rozpočtový schodok by mal byť o jednu miliardu nižší. Do tejto sumy ale nezahrnie výdavky na reštrukturalizáciu bánk. Tie by mali dosiahnuť 11,1 miliardy korún a vláda ich v rozpočte „ošetrí“ podobne ako tento rok – špeciálnym paragrafom.
Predpokladanú výšku schodku nerozpočtových častí verejných financií odhadlo ministerstvo financií na 0,6 miliardy korún. Spolu so štátnym rozpočtom by mal teda fiškálny deficit zostať približne 300 miliónov korún pod limitom daným MMF, na úrovni 37,2 miliardy korún.
Príjmy štátneho rozpočtu by pritom mali predstavovať 200 miliárd korún. Predkladatelia rozpočtu vo svojej správe upozorňujú: „Prípadné návrhy na ďalšie zvyšovanie príjmov nad hranicu 200 miliárd korún treba považovať za nepodložené kroky…“. Rozhodujúca časť príjmov – dane – majú prekročiť 171 miliárd korún. Kým pri väčšine daňových príjmov predpokladá ministerstvo len nízke medziročné rasty (do jednej miliardy korún), podstatný vzostup očakáva pri dani z pridanej hodnoty, ktorá má priniesť oproti roku 2000 viac o 13,6 miliardy korún.
Tvorba výdavkovej časti rozpočtu sa v porovnaní s minulosťou podstatne zmení. Ministerstvo financií už nebude čakať na rozpočtové predstavy jednotlivých ministrov o svojich rezortoch, ale určí sumu, ktorú môžu minúť. Vicepremiér Ivan Mikloš si od toho sľubuje ušetrenie časti peňazí.
Celkovo by mal štát na budúci rok minúť 236,5 miliardy korún, čo je o 8,6 percenta viac ako tento rok. Nárast odôvodňujú predkladatelia zahrnutím tých peňazí, ktoré doteraz spotrebúvajú štátne fondy.
Rozpočtové výdavky budú prvýkrát prísne rozdelené na obligatórne a fakultatívne. Kým tvorba prvej skupiny sa väčšinou opiera o zákony, druhá časť zohľadňuje najmä priority štátneho rozpočtu.
Na obmedzenia o výške deficitu verejných financií reagovalo ministerstvo financií návrhom niektorých opatrení, ktoré majú znížiť predpokladané výdavky. Medzi nimi je napríklad nešpecifikované zníženie štátnej prémie na stavebné sporenie či odklad účinnosti zákonov o verejnej službe a štátnej službe.
JURAJ JAVORSKÝ
