Vládnuce nacionalistické strany v nedeľňajších voľbách v Baskicku prekvapivo opäť zvíťazili. Politické krídlo teroristickej organizácie ETA utrpelo porážku a stratilo takmer 50 percent voličov. Tento ešte v sobotu neočakávaný odlev voličov radikálnych nacionalistov definitívne podmínoval snahu španielskej vládnej Ľudovej strany (PP) o vytvorenie vlády v Baskicku. Túto vládu počas uplynulých dvadsiatich rokov zostavovali výhradne umiernení nacionalisti z koalície Baskickej nacionalistickej strany (PNV) a Baskickej solidarity (EA). Ani po týchto voľbách k zásadnej zmene nedôjde.

Pri historickej 80-percentnej voličskej účasti získala koalícia PNV-EA 42,7 percenta hlasov. Počet umiernených nacionalistov v regionálnej snemovni tak vzrastie z 27 na 33. Teda o tri kreslá viac, ako pôvodne očakávali. Voliči naopak potrestali radikálov z Euskal Herritarrok (Baskickí občania, EH), považovaných za politické krídlo ETA. Tí budú mať v parlamente 7 kresiel z pôvodných 14. Voličskú facku v ich prípade sprevádzalo azda aj fiasko predvolebných mítingov, ktoré ultranacionalisti po Baskicku organizovali. Na viacerých z nich bolo podľa médií viac novinárov ako poslucháčov.

Ľudovci (PP) pôvodne hovorili o zvýšení počtu svojich kresiel z 18 na 25. Voliči im pridali iba jednu stoličku. „Sme sklamaní,“ priznal novinárom kandidát PP a bývalý španielsky minister vnútra Jaimé Mayor Oreja. Dodal ale, že i jeho strana pomohla Baskicku tým, že „ukradla hlasy politických komplicov ETA“. Niektoré baskické médiá i tak španielskemu premiérovi Aznarovi škodoradostne pripomenuli, ako Oreju pred voľbami vyhlasoval za víťaza.

A socialisti (PSE), ktorí v prípade vyššieho volebného zisku avizovali koaličné zásnuby s pravicovou PP? Vo voľbách skončili tak, ako do nich aj vošli. Získali 17,8 percenta hlasov a v parlamente budú mať 13 poslancov.

Jazýčkom na váhach sa preto pravdepodobne stane komunistická Ezker Batúa (Zjednotená ľavica, IU). Táto ministrana s podporou 5,6 percenta hlasov bude mať o jedno kreslo viac (3). Jej podpora sa tak stane kľúčovou pri zostavovaní vlády.

Žiadna politická sila totiž osamote nezískala väčšinu zo 75 kresiel baskického parlamentu. Ešte pred zostavením vlády sa bude v parlamente voliť prezident (lehendakari). Koalícia PNV-EA by mohla s podporou ultranacionalistov z EH prezidenta zvoliť. Je ale otázne, či si šéfovia umiernených na túto možnosť trúfnu. Obchodovať s ľuďmi, ktorí doteraz neodsúdili terorizmus, by sa im nemuselo vyplatiť.

JURAJ TOMAGA