patrí kamennému mostu ponad niekdajšiu vodnú priekopu pred Michalskou bránou. Je pomenovaný podľa sv. Michala, ktorého socha spolu s plastikou sv. Jána Nepomuckého dodáva mostu nespochybniteľný barokový vzhľad. Most sv. Michala postavili roku 1725 namiesto dovtedajšieho dreveného mosta, ktorý sa už v stredoveku, odkedy mesto obkolesovali murované hradby, ráno spúšťal a na noc vyťahoval reťazami.

Premostenie mestskej vodnej priekopy bolo z technického hľadiska nepomerne menším problémom ako vybudovanie mosta cez Dunaj. Prešporčania sa oddávna pokúšali o preklenutie Dunaja, no ich úsilie len málokedy korunoval úspech. Na brode pod hradnou skalou, kadiaľ viedla pradávna obchodná cesta, bol azda v 11. storočí postavený drevený most s kamenným predpolím, ktorého fragmenty zabudovali do objektu Vodnej veže. Prvé písomné správy o moste sa viažu k rokom 1372 a 1384. Kráľ Žigmund Luxemburský odobril návrh mešťana Vincenta na stavbu mosta pri vtedajšom vrakunskom prístavisku, kde sa vyberalo mýto. Podľa listiny z 13. mája 1430 Žigmund nariadil mestu dokončiť do svojho príchodu stavbu druhého mosta cez Dunaj. Preklenoval rieku neďaleko Vodnej veže a pravdepodobne sa delil na vnútorný a vonkajší. Vnútorný most spájal mestský prístav s ostrovom Gereidt, ktorý rozdeľoval dunajský tok na dva hlavné prúdy. Vonkajší most pokračoval z ostrova na pravý, petržalský breh. Aj tu sa vyberal mostný poplatok. To, že most onedlho prestal plniť svoju funkciu, vieme na základe toho, že ovdovená kráľovná Alžbeta o necelý rok neskôr schválila úmysel Prešporčanov postaviť či obnoviť most, na čo im sľúbila podporu vo výške 100 zlatých. Znovubudovanie mostov potvrdzujú aj listiny z roku 1451, 1454, 1471.

Zaujímavé svedectvo poskytuje nariadenie z 15. marca 1473, podľa ktorého mesto muselo pritiahnuť lode k sútoku Moravy a Dunaja pri Devíne a zostaviť z nich most pre prechod kráľa Mateja Korvína a jeho vojska. Za kráľa Mateja vybudovali nový most v priestore pred Rybárskou bránou. Išlo vlastne o sústavu mostov spájajúcich dunajské brehy v rámci početných ostrovčekov. Ani dômyselné mostné riešenie umožňujúce nerušenú lodnú plavbu však roku 1486 neodolalo náporu dunajského živlu. Pre nezregulovaný Dunaj boli všetky mosty na drevených koloch pomerne ľahkou korisťou, takže aj ďalšie dva mosty postavené v Prešporku v poslednom desaťročí 15. storočia slúžili iba tri roky. Efektívnejším riešením preklenutia Dunaja v nasledujúcich storočiach sa stali tzv. lietajúce mosty kompového typu. VLADIMÍR SEGEŠ