„Hrali sme na vianočnom večierku a kameraman natočil našu Deborah. Mala vtedy 15 mesiacov, ešte v plienkach sedela na javisku, hrala na triangel a spievala Rolničky. Vedela som, že deti budú mať kladný vzťah k hudbe. Matka to cíti, už keď nosí dieťa pod srdcom. Vždy, keď som im pustila hudbu, boli pokojnejší,“ hovorí Mária Jendruchová, matka deviatich členov kapely Súrodenci Jendruchovci. O svojich deťom rozpráva s pýchou v hlase: „Všetci spievali skôr, ako začali čisto rozprávať.“
Vzťah k hudbe zdedili traja bratia a šesť sestier po rodičoch. Mama hudbu rada počúvala, otec komponoval a hral, napríklad aj v Eláne. Dnes učí na Základnej umeleckej škole Eugena Suchoňa v Devínskej Novej Vsi. „Učí školákov hru na dychové nástroje a v škole skúša aj s našimi deťmi. Keby hrali doma, susedia by sa asi zbláznili,“ priznáva pani Jendruchová.
Najobľúbenejším rodinným nástrojom je klavír. Na ňom si s deťmi vie zahrať už aj mama. Všetci deviati okrem klavíra hrajú ešte aspoň na dvoch ďalších nástrojoch a spievajú. Najmladší, osemročný Filip v kapele bubnuje, dievčatá chytili za srdce husle a najstarší, 23-ročný Tomáš, „drží“ súrodencov hrou na syntetizátore. „Keď sme rozmýšľali, na čo by mohol hrať Tomáš, v škole učili len klavír, dychové nástroje a harmoniku. Dnes je z neho chlap ako hora, ale vtedy bol drobný, útly, tak sme vybrali klavír,“ spomína mama. Rovnako sa ku klavíru dostala aj 22-ročná Lucia. Neskôr sa ešte sama naučila hrať na saxofóne. Samoukom je aj najmladší Filip. „Sadol si za bicie a o pár dní už s nami vystupoval na koncerte,“ vychvaľuje opäť Mária Jendruchová. Pochváliť by mala aj seba. Hneď ako sa jej narodilo prvé dieťa, rozhodla sa vzdať práce lekárky a stala sa profesionálnou mamou. S deťmi prežíva každé vystúpenie: „Deti ani nevedia, akú mám pred vystúpením trému. Až keď pocítim, že medzi nimi a publikom preskočila iskra, že sa zapálili, vtedy sa upokojím.“
V repertoári Súrodencov Jendruchovcov nájdete ľudovky, klasiku aj modernú či chrámovú hudbu. Momentálne ich nadchol jazz. Keď spustia, nevydrží ani otec. Hrať s deťmi na koncertoch však nechce. Je to predsa súrodenecká kapela. Aj preto novinárov vždy najviac zaujíma, koľko súrodenci spolu vydržia. „Nerozmýšľame o tom. Kým ich to baví, nech majú z hudby radosť oni aj publikum. Každý rok máme spoločnú rodinnú radu. Všetci majú právo veta. Zatiaľ nikto nepovedal, že chce prestať. Keď sa náhodou prejaví ponorková choroba, máme sedem izieb, aby sa každý mohol zatvoriť do svojej,“ usmieva sa pani Jendruchová. „Zatiaľ je odmenou, že môžu cestovať. Všade máme priateľov, s ktorými sú deti, vďaka internetu, v kontakte. Pred týždňom sme sa vrátili z turné v Austrálii. Hrali sme aj pre tamojších Slovákov. Bola medzi nimi Mária Czierna. Pred tridsiatimi rokmi ovdovela, uzavrela sa pred okolím. S nami sa však veľmi zblížila. Dokonca nás pri odchode poprosila, či by nemohla byť pre deti starou mamou.“
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
