Dozvedeli ste sa na konferencii niečo úplne nové?
„Nepovedal by som, že som počul niečo úplne nové. Novinkou je ten spojený energický hlas kandidátskych krajín. Faktom je, že prezident Havel sa snažil sformulovať víziu ďalšieho vývoja rozšírenia. Chceme, aby sa tak stalo v Prahe a aby sa to týkalo i Baltu. Sformuloval to skôr ako ďalšie západoeurópske členské krajiny i USA.“
Hovorili ste, že sa nenaplnila žiadna z obáv zo vstupu Česka, Maďarska a Poľska. V českej tlači sa ale píše, že aliancia je sklamaná a že už nebude príjímať nepripravené krajiny.
„Nepovedal by som, že je aliancia sklamaná. Je v procese, keď sa sama učí, čo to znamená prijímať postkomunistické krajiny so všetkou ich záťažou. Zisťuje, že to nie je krok, ktorý samovoľne spúšťa všetky potrebné zmeny. Predstava, že plná integrácia potrvá 10-15 rokov, bola veľmi realistická. Je to náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. V aliancii platí, že ide v podstate o politické rozhodnutie, krajiny vstupujú a vnútri prechádzajú zdvihom na členov s výkonnosťou elitného klubu. EÚ to robí naopak.“
Konferencia bola politickým aktom. Má takáto politická demonštrácia význam?
„Nie je pravda, že proces rozšírenia je definovaný len konferenciami, ako je táto. Avšak v aliancii nemôžu byť krajiny, ktoré by boli čiernymi pasažiermi, ktoré nie sú schopné uniesť záťaž zodpovednosti takých operácií, ako bol napríklad zásah v Juhoslávii. My sme to zažili na vlastnej koži. Preto i politické konferencie, na ktorých sa diskutuje o vôli a predstavách tých krajín, sú dôležité. Zároveň beží proces Akčného plánu pre členstvo. O tom sa tu nehovorilo, aliancia ale hodnotí, čo kandidáti dosiahli a nedosiahli.“
Aký môže byť prínos konferencie pre usporiadateľa?
„To, že konferencia bola v Bratislave, že dáva pozitívnu energiu, môže byť dôležité i pre Slovensko. Neviem, či sa to prenieslo z Čiech, ale počúvam, že i tu je teraz blbá nálada. Konferencia by mohla byť jedným z drobných krokov, aby si prinajmenšom tí ľudia, ktorí majú k politike blízko, uvedomili, že to, čo sa tu rozbieha, je veľmi pozitívny proces a Slovensko v ňom hrá popredné husle.“
O Slovensku sa hovorí ako horúcom kandidátovi, zároveň však aj prezident Havel spomínal riziko zásadného zvratu. Môže zvrat po voľbách na Slovensku ohroziť i ostatné kandidátske krajiny?
„Ťažko odhadovať. Myslím, že aliancia bude počúvať prezidenta Havla, pokiaľ ide o vzťahy a politiku voči kandidátom, pretože máme spoločnú históriu i perspektívu. Vnútorná politická stabilita, transparentnosť, predvídateľnosť správania politických elít sú kľúčovým predpokladom vstupu. Rozhodovanie občanov má úplne kritickú úlohu. Ak bude výsledok volieb považovaný za problematický z hľadiska spoľahlivosti nového člena, má aliancia plné právo jeho prijatie pozdržať.“
Odporcovia vstupu u nás tvrdia, že v NATO nás nikto nechce. Nemôže sa napokon ukázať, že mali pravdu?
„U nás máme skúsenosť, že so vstupom prudko stúpol pocit absolútneho bezpečia. A práve preto, že sa česká spoločnosť cíti bezpečná, podporuje rozšírenie najmä o SR. Ak by ho českí politici nepodporovali, povedal by som, že by sa mohli dostať do vážnych problémov.“
Hovorí sa, že podpora verejnosti je dôležitá. Aká by mala byť?
„Myslím si, že pochybnosti vyvoláva podpora na hranici 40 percent, ale i okolo 99. Ide najmä o to, aby bola stabilná a aby priamy odpor bol čo najnižší. Ak vláda na zásah mimo územia aliancie nemá podporu doma, jej zlyhanie a jej ‘nie‘ môže zablokovať celú alianciu.“ (fw)
