nomických údajov. Situácia je nasledujúca: Zatiaľ čo v posledných desiatich rokoch rástlo národné hospodárstvo opreteky (veď sme boli svedkami najdlhšieho ekonomického boomu v americkej histórii), tento rok sme mohli zažiť obrovské spomalenie hospodárskej dynamiky. Washingtonská centrálna banka na to dosiaľ reagovala štyrmi zníženiami krátkodobej úrokovej sadzby.
Podľa všetkého sa jej podarilo zažehnať bezprostredné nebezpečenstvo ekonomickej recesie, teda poklesu hrubého domáceho produktu (minimálne) vo dvoch za sebou nasledujúcich štvrťrokoch. Na znovunaštartovanie konjunkturálneho motora to však zjavne nestačí. Americké hospodárstvo sa naďalej potáca na okraji priepasti. Ekonomickí experti si preto nedokážu predstaviť, že by washingtonská centrálna banka piaty raz v tomto roku nesiahla po tomto pomerne účinnom stimulačnom kroku na podporu hospodárskej dynamiky.
Burzový pohľad na monetárne manévrovanie americkej centrálnej banky je jasný: zníženie úrokovej miery má za následok pokles príťažlivosti vkladania peňazí do menej zúročiteľných štátnych dlhopisov a rast atraktivity investovania do akcií, aj keď nezriedka podliehajúcim kurzovým výkyvom; vyhliadky na kurzový zisk sú totiž omnoho vábivejšie ako malé zúročenie erárnych obligácií. Takže zníženie úrokovej miery je vo všeobecnosti popudom na zvyšovanie hodnoty účastín.
Pravda, pokiaľ na ich kurz nemajú silnejší vplyv iné činitele. V poslednom rade prevažovali na Wall Street negatívne správy z podnikovej sféry. Nebolo vari firmy, ktorá by finančných analytikov nevarovala pred horším výsledkom hospodárenia, než sprvoti očakávali. Teda že podnikový zisk (ktorý je dominantnou mikroekonomickou veličinou podmieňujúcou akciové kurzy) bude nižší, ako sa predpokladalo v pôvodných prognózach. Ohňostroj negatívnych podnikových správ na prvý kvartál tohto roku však už máme za sebou. A tak nemálo burzových augurov ráta s ďalším kurzovým rastom.
K nemu z pohľadu technických analytikov dôjde, ak dominantné burzové ukazovatele prekonajú dôležité bariéry. Hlavný barometer americkej „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších priemyselných a technologických gigantov) musí zdolať hranicu 11 000 bodov a kľúčový barometer „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index vyše 5500 info-technologických spoločností) musí prekonať úroveň 2200 bodov. Potom sa nedá vylúčiť, že Dow Jones vystrelí na 11 500 bodov a Nasdaq Composite na 2800 bodov.
V lete počítajú burzoví augurovia s ukončením súčasného krátkodobého pozitívneho trendu a poklesom na východiskovú pozíciu z apríla tohto roku, keď sa Dow Jones nachádzal na 9400 bodoch a Nasdaq Composite na približne 1600 bodoch. Takýto vývoj je podľa zástancov technickej analýzy zárukou, že burzový parket opustia aj poslední nepolepšiteľní optimisti, že nálada sa bude nachádzať pod bodom mrazu. Iba vtedy môže dôjsť k radikálnej zmene, začiatku novej, pozitívnej tendencie, ktorá nebude iba podenkovým hektickým skokom.
Toľko teória technických analytikov na newyorskom parkete. Burza však žije nevyspytateľným životom, o ktorého reálnom priebehu nezriedka rozhodujú veci nachádzajúce sa príslovečne medzi nebom a zemou. Inak by ani nebolo také fascinujúce vkladať peniaze do akcií a dúfať v kurzový zisk - alebo písať o tom.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
