Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky

Robotníci z Írska chcú pracovať na našich stavbách

O prepade ponúk pre krízu a zmenách po piatich rokoch od spustenia európskeho portálu pre pracovnú mobilitu sme sa rozprávali s BORISOM KATUŠČÁKOM.

(Zdroj: OLIVER FILAN)

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa stal manažérom siete Eures na Slovensku. O prepade ponúk pre krízu a zmenách po piatich rokoch od spustenia európskeho portálu pre pracovnú mobilitu sme sa rozprávali
s BORISOM KATUŠČÁKOM, riaditeľom odboru medzinárodných vzťahov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.


Čo sa zmenilo za päť rokov v pracovných ponukách, ktoré išli cez eures.sk?

„Z hľadiska pracovných ponúk sa toho za štyri a pol roka po vstupe Slovenska do únie veľa nezmenilo. Štruktúra ponúk bola v podstate rovnaká a viac­menej aj počty ponúkaných miest boli vyrovnané. Najviac pracovných ponúk smerovalo do priemyselnej výroby, stavebníctva, dopravy či sezónnych prác v hoteloch. Podstatné zmeny nastali zhruba za posledného trištvrte roka, s príchodom krízy.

Skryť Vypnúť reklamu

O koľko poklesli za posledný rok ponuky?

„Celkovo sa nám na Slovensku podarilo za päť rokov nájsť prácu pre zhruba 60­tisíc klientov. Na porovnanie, v roku 2005 sme do zahraničia prostredníctvom našej webstránky ponúkli 9200 voľných pracovných miest, za prvý polrok roku 2009 to bolo kumulatívne len 1569. Keď si to vynásobíme dvomi ako predpoklad na celý rok 2009, tak to bude asi tretinová ponuka oproti roku 2005 a zhruba polovičná z roku 2008. Medziročný pokles pracovných ponúk na celoeurópskom portáli EURES zaznamenal podobný percentuálny prepad, keď zo zhruba 1,5 milióna pracovných miest v roku 2008 prepadlo na niekde okolo 800­tisíc ponúk."

V ktorých oblastiach sú najväčšie prepady spomedzi zahraničných ponúk?

„Určite sem patrí priemyselná výroba, napríklad v pozíciách operátorov výroby, pomocná sila do skladov, práca v stavebníctve, či ponuky pre šoférov. Zasiahnuté poklesom sú však takmer všetky odvetvia. V minulosti sme mali napríklad len v Írsku niekoľko tisíc ľudí v stavebníctve. Posledný kvartál minulého roka a prvý kvartál tohto roka len v Írsku prišlo v tomto sektore o prácu vyše 60­tisíc ľudí vrátane mnohých migrantov a Íri sami ponúkajú voľné kapacity ostatným členským štátom. Dokonca sme mali niekoľko žiadostí írskych občanov o prácu v stavebníctve na Slovensku."

Skryť Vypnúť reklamu

Koľko máte voľných pracovných ponúk teraz?

„Na našej stránke je aktuálne voľných do 300 pracovných miest. Pracujeme však aj s celoeurópskou databázou EURES, kde je aktuálne ponúkaných cez 800­tisíc pracovných pozícií. Aktuálne ponúkame prácu najmä do oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, práce v reštauráciách a hoteloch, respektíve do oblasti strojárstva."

V posledných mesiacoch vidíte spomalenie poklesu ponúk?

„Aj teraz je napríklad len vo Veľkej Británii vyše 250­tisíc voľných pracovných miest. Tento počet je k dispozícii vždy. Štruktúrou sa však nekryjú s ponukou na trhu práce, ktorú majú ľudia bez práce. Nejde len o jednu oblasť, v skutočnosti je to široká škála ponúk v celom priereze sektorov. Väčšinou však ide o pozície, kde treba špecifické znalosti a vzdelanie, v mnohých prípadoch nie vhodné pre migrantov ako napríklad práca v školstve. Z paneurópskeho hľadiska sa celkový počet pracovných ponúk v systéme ustálil na 750 - 800­tisíc a za posledné štyri mesiace už ďalej neklesá"

Skryť Vypnúť reklamu

Koľko ľudí zo Slovenska odhadujete, že ešte dnes pracuje v zahraničí?

„Odhadujeme, že v zahraničí je stále okolo 230­tisíc ľudí zo Slovenska. Je to pokles oproti prechádzajúcim odhadom asi o 20­tisíc. V Česku ešte stále pracuje 93­tisíc ľudí zo Slovenska. Vo Veľkej Británii môžeme hovoriť len o kumulatívnych číslach, ktoré sú nadhodnotené, keďže sa štatisticky sleduje len prítok do krajiny. V Británii sa od roku 2004 zaevidovalo asi 100­tisíc ľudí zo Slovenska. Aktuálny stav v súčasnosti môže byť na úrovni 60 až 70 percent. V Írsku hovoria kumulatívne čísla o 40 tisícoch registrácií, dnešný odhad našich írskych kolegov je, že niečo vyše polovica, nad 20­tisíc, tam stále pracuje. Zhruba 27­tisíc ľudí pracuje stále v prihraničných oblastiach Slovenska a denne, respektíve týždenne, dochádzajú za prácou do niektorého zo susedných štátov, ktoré sú členmi únie."

Skryť Vypnúť reklamu

Je Maďarsko ešte lákavé pre ľudí z južných okresov?

„Maďarsko zažilo hlbší prepad ako Slovensko, čo sa dotklo tak trhu práce, ako aj forintu, ktorý sa oproti roku 2007 prepadol o viac ako 20 percent, čo spôsobilo aj prepad reálnych príjmov pre Slovákov. Do fabrík automobilového a elektrotechnického priemyslu za maďarskými hranicami v minulých rokoch denne dochádzalo asi 14­tisíc ľudí zo Slovenska. Teraz je to asi 10­tisíc ľudí s klesajúcou tendenciou, čo je výrazný prepad. Kým v rokoch 2004 - 2007 boli ponuky práce do Maďarska v prvej trojke najviac zastúpených krajín, aktuálne nemáme do Maďarska v ponuke ani jedno miesto."

Chodili ľudia zo Slovenska za tých päť rokov pracovať len do západnej Európy?

„V prvých dvoch­troch rokoch sme mali veľa ponúk napríklad do stavebníctva do Slovinska. Ako rástli mzdy na Slovensku, zároveň sa posilňovala naša mena a znižovala sa vnútorná nezamestnanosť v krajine, pre ľudí zo Slovenska práca v krajinách ako Slovinsko prestala byť atraktívna."

Skryť Vypnúť reklamu

Zostávajú Slováci v zahraničí, keď stratia prácu? Majú nárok na dávky?

„V každej krajine sú podmienky na vznik nároku iné. Ale ak splní občan EÚ podmienky vzniku nároku, tak áno. Vo všeobecnosti migranti tvoria ekonomicky vysoko aktívnu časť na trhu práce a len málo z nich končilo v sociálnej sieti, čo sa, samozrejme, s príchodom krízy tiež mení. Ľudia, ktorým vznikne nárok na dávku v zahraničí, sa môžu vrátiť aj domov a nechať si transferovať výplatu dávky do svojej domovskej krajiny."

Potvrdili sa obavy z odlevu mozgov do zahraničia?

„Z nášho pohľadu je to ťažké posúdiť, pretože EURES ponúka asi 80 percent miest pre stredoškolsky vzdelaných. A aj sa na nás obracajú najčastejšie práve klienti s takýmto, respektíve nižším vzdelaním."

Skryť Vypnúť reklamu

Nestretli ste sa s trendom, že by išli vysokoškolsky vzdelaní ľudia robiť prácu pod svoju úroveň?

„Určite tu je, nie nevýznamná skupina, práve takýchto migrantov. Najčastejším motívom, prečo akceptujú nižšie pozície, je to, že potrebujú najprv zvládnuť cudzí jazyk na požadovanej úrovni. Potom si hľadajú na trhu pozíciu adekvátnu vzdelaniu, čo sa však často neudeje. Brain waste vidia aj naši kolegovia v Írsku a Anglicku ako problém. Sami pripravujú programy, aby posúvali migrantov, ktorí prídu a robia prácu pod svoju kvalifikáciu, postupne na adekvátnu úroveň."

Aj na Slovensku bol však ešte vlani problém zohnať ľudí s nižším vzdelaním napríklad pri niektorých remeselných činnostiach.

„Pozor, to je iný problém. Zohnať ľudí, schopných remeselníkov, je problém v celej Európe. Ľudia s vyšším vzdelaním však z východu chodili a chodia do západnej Európy robiť napríklad do stavebníctva alebo priemyslu nie odbornú prácu - remeslo, na ktoré nemajú potrebné zručnosti, ale pomocné sily."

Skryť Vypnúť reklamu

Ponúka naopak Slovensko voľné pracovné miesta do európskych štátov? Aké?

„V rámci systému EURES ponúkame oficiálne všetky nahlásené voľné pracovné miesta na Slovensku, je to naša povinnosť. Slovenskí zamestnávatelia môžu však zadávať požiadavku, že hľadajú zamestnancov z krajín EÚ aj osobne. Sú to možno desiatky ponúk ročne, teraz v čase krízy ani toľko nie.

Akí zamestnávatelia potrebovali aj ľudí z cudziny?

"V podstate slovenskí zamestnávatelia nemali nikdy významnejšiu potrebu hľadať pracovníkov mimo krajiny. Azda len s výnimkou druhej polovice roka 2007 a prvých dvoch kvartálov roka 2008 bolo na vnútornom trhu dosť kapacít. Druhá vec je, že náš pracovný trh nie je atraktívny pre ekonomických migrantov z iných krajín EÚ. Požiadavky od zamestnávateľov sa preto týkali v roku 2007 a 2008 najmä občanov z tretích krajín."

Skryť Vypnúť reklamu

Tá potreba cudzincov sa však po kríze asi vráti.

„S prepuknutím krízy sa dopyt po pracovných silách z tretích krajín v podstate zastavil. Počet pracujúcich zo zahraničia sa nám v rokoch 2006 a 2007 zdvojnásoboval a odhadovali sme, že aj v roku 2008 sa zdvojnásobí z 10­tisíc na 20­tisíc. V treťom kvartáli roka 2008 sa však s dosahmi hospodárskej recesie na náš pracovný trh čistý prítok zastavil a celkový stav osciluje posledných 9 mesiacov na úrovni okolo 14­tisíc. Dlhodobo však určite potreba hľadať pracovníkov v cudzine opäť nastane."

Ako to budeme riešiť?

„V prvom rade si musíme uvedomiť, že Slovensko má v rámci EÚ jeden z najhomogénnejších trhov práce čo sa týka cudzincov. Cudzinci u nás na pracovnom trhu tvoria len 0,6 percenta, kým vo väčšine európskych krajín je to niekde medzi 10 a 20 percent, v najvyšších prípadoch, ako je napríklad Luxembursko, vyše 30 percent. Preto obava, že nám berú prácu, je v slovenskej realite scestná. Napriek tomu, že aktuálne je na trhu prebytok dopytu po práci nad jej ponukou, musíme si uvedomiť, že zo strednodobého a dlhodobého pohľadu to nie je otázka hospodárskej krízy, ale demografického vývoja, ktorú budeme musieť v národnom hospodárstve riešiť. Európska komisia pripravuje systém takzvaných modrých kariet alebo takzvanú cirkulárnu migráciu.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo to znamená?

"Systém modrých kariet umožní uľahčený prístup na trhy práce členských štátov Európskej únie vysoko kvalifikovaným migrantom z tretích krajín. Pod cirkulárnou migráciou sa rozumie riadený, časovo ohraničený dovoz vopred stanoveného počtu nižšie kvalifikovaných pracovných síl z krajín mimo EÚ, do vybraných odvetví na preklenutie časovo ohraničeného nedostatku ľudí, napríklad v oblasti sezónnych zberov do poľnohospodárstva, s následným návratom do ich domovských krajín."

Sprísňujú niektoré krajiny podmienky na prácu pre migrantov pre krízu?

„Členské krajiny vo vzťahu k občanom únie určite nič nesprísňovali. Sprísňuje sa však politika zamestnávania občanov z tretích krajín."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  3. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  4. Po Slovensku na motorke
  5. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Po Slovensku na motorke
  2. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  3. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  4. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  6. Behind every successful business lies a set of skilled people
  7. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  8. Ako sa mení dynamika firiem?
  9. Hudbou proti holorubom.
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 20 104
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 12 520
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 11 392
  4. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 750
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 643
  6. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 507
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 314
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 283
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 621
  10. Slovensko v operácii Barbarossa 4 362
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Marian Kočner prichádza do pojednávacej miestnosti Najvyššieho súdu.

Prípad vraždy Jána a Martiny posúdi Najvyšší súd.


a 1 ďalší 9 h
Zuzana Kepplová.

Najvyšší súd nás priblíži k poznaniu, či Kočner bol, alebo nebol podľa slovenských súdov objednávateľom.


13 h

Aj po otvorení očkovania pre starších občanov, akcia Sputnik naďalej ostáva kapitálnym fopáčkom.